Boj o novelu ústavy sa nateraz skončil patom. Prešli všetky pozmeňujúce návrhy ústavným kvórom, teda deväťdesiatimi hlasmi, ale o ústavných zmenách sa nakoniec nehlasovalo. Znamená to len to, že deväťdesiat poslancov má vôľu podporiť novelu ústavy v kultúrno- etických otázkach, ale nakoniec tak neurobí – lebo Fico, lebo Smer, lebo koalícia. Presnejšie povedané, tento tip argumentov účinkuje na Františka Majerského, i keď je dôvodné podozrenie, že jeho motivácie nie sú len „moralistické“, ale aj veľmi pragmatické. Idú komunálne voľby a post primátora Popradu stojí za nejaké to popretie svojich zásad. Podobným renegátom sa ukazuje aj ďalší Podtatranec – primátor Kežmarku Ján Ferenčák. Ten prišiel s problematickou požiadavkou, aby sa ústavné kvórum zvýšilo z 3/5 väčšiny, teda 90 hlasov na 2/3 väčšinu teda 100 hlasov. Paradoxné však bolo, že o tom, že chce takúto zmenu presadiť len hovoril, ale predmetný pozmeňovací návrh nakoniec ani nepredložil. V tejto súvislosti je potom veľmi ťažko dekódovať jeho neurčitý prísľub, že možno na jeseň by mohol svoje rozhodnutie prehodnotiť a za ústavné zmeny zahlasovať. Obávam sa však, že z tohto mraku pršať nebude. Ak je možné podporu novely ústavy reálne očakávať , tak je to paradoxne skôr od poslanca Oľano Rastislava Krátkeho. Ten v debate o podpore ústavných zmien na Hanusových dňoch verejne vyhlásil, že obsahovo z novelou ústavy v zásade nemá problém a ak by prijatie týchto ústavných zmien stálo a padalo na jeho hlase, tak ten chýbajúci hlas by na jeseň dodal. Uvidíme. Každopádne – vecne s novelou ústavy súhlasí minimálne 100 až 105 poslancov a len stranícka disciplína im neumožňuje hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia. To dáva istú nádej, že na jeseň – kedy je odložené hlasovanie o novele ústavy v kultúrno-etických otázkach, sa ten chýbajúci jeden hlas nájde. Je jasné, že koalícia má podstatne širší rezervoár, z ktorého môže čerpať hlasy na novelu ústavy na rozdiel do opozície, ktorá pri zastrašovaní a ovplyvňovaní išla na hranu a už veľmi nemá kde brať, ani argumenty a ani ďalšie „padlé“ duše. Skutočnosť, že aj pre KDH je zlyhanie jej dvoch ( resp. troch poslancov ( Mikloška, Majerského a v neposlednej rade aj Holečkovej, ktorá prišla do parlamentu na kandidátke KDH), je vážna vec a preto Rada KDH vyzvala všetkých poslancov, ktorých má v klube , aby novelu ústavy podporili. „Hrdinovia“ František Majerský a František Mikloško samozrejme na tejto rade neboli prítomní. Vzniká tak paradox. Ak by nakoniec novela ústavy padla na zlyhaní klubu KDH, tak KDH „nevykostí“ ako mu to často prízvukujú opozičný partneri Smer, ale naopak Progresívci z PS a liberáli zo SaSky. Takéto zlyhanie strany a poslaneckého klubu bude svojim voličom predseda strany Milan Majerský len veľmi ťažko vysvetľovať. Ak toto klub KDH neustojí, vyvstáva otázka, či takáto strana má vôbec opodstatnenie.
