…a nemohli za to mäsiari, ale doktori…
Ruky preč! Ale doslova
Americká občianska vojna bola nielen súbojom modrých proti sivým, ale aj obdobím, kedy vám guľka vedela „zorganizovať“ neplánovanú operáciu – amputáciu. A nejednalo sa o žiadne malé nehody: odhadom 476-tisíc vojakov utrpelo zranenia spôsobené guľkami, šrapnelmi či bajonetmi. Najväčším hitom bola tzv. Minieho guľka – nevinne znejúca, no smrteľne účinná. Po zásahu spôsobila doslova explóziu kosti, mäsa aj šatstva. Výsledok? Chirurgovia mali ruky (a nohy) plné práce.
Keď lekári dostali prezývku „mäsiari“
Znie to desivo: tri zo štyroch operácií boli amputácie. A teda nie pár desiatok – hovoríme o približne 60 000 kúskov končatín. Zatiaľ čo verejnosť označovala chirurgov za mäsiarov, oni sa bránili: vraj to bol najrýchlejší a najefektívnejší spôsob, ako niekoho zachrániť pred gangrénou či smrťou. Aj hlavný vojenský lekár Dr. Jonathan Letterman sa sťažoval, že jeho ľudia boli neprávom očiernení. V skutočnosti v tom mali systém – až príliš.
Operácia za zvukov píly
Ak ste čakali divadlo s motorovou pílou, mýlite sa. Najskôr prišiel škrtidlo, potom skalpel, potom legendárny nôž menom Catlin, ktorý prešiel cez sval ako maslo, a napokon pílka na kosti. Chirurg odrezal končatinu, zoškrabal zvyšky kosti, zašil cievy konským vlasom či hodvábom, natiahol kožu a zaklincoval to sádrou. Rýchle, efektívne, hoci trochu… primitívne.
Pahýle, ktoré kričali
A teraz to príde – čo s tými stovkami odrezaných nôh a rúk? Po každej bitke zostávali kopy končatín, ktoré doslova smrdeli smrťou. Vojak John Opie ich opísal ako „kopu kukurice na šúpanie“. Walt Whitman dokonca videl pred nemocnicou hromadu, ktorá by naplnila voz pre jedného koňa. Niektoré nohy mali ešte čižmy. Štýlovo.
Prvým amputovaným vojakom vojny bol James Hanger. Nezložil sa. Vynašiel vlastnú protézu – „Hanger Limb“ – ktorú začal vyrábať pre ďalších vojakov. Po vojne si otvoril firmu, ktorá dnes existuje ako Hanger Inc., jeden z najväčších výrobcov protéz na svete. Proste keď ti život podá amputačný skalpel, vyrob nohu.
Vojna skončila. Zúfalstvo začalo.
Po návrate domov sa z mnohých hrdinov stali „neplatní“ občania – doslova. Slovo invalid znamenalo, že nie ste hodný spoločnosti. Bez ruky = bez práce = bez dôstojnosti. V 19. storočí muž, ktorý nedokázal živiť rodinu, bol pre spoločnosť morálnym zlyhaním. Mnohí vojaci odmietali amputáciu zo strachu z hanby, nie bolesti.
V roku 1862 vznikol systém federálnych dôchodkov. Fungoval však podľa čiernobielej logiky: buď si schopný pracovať, alebo nie. Bodka. A ak si priznal, že už nikdy nebudeš manuálne pracovať, dostal si 8 dolárov mesačne. To je v dnešných peniazoch okolo 205 dolárov. Toľko stála česť.
Protézy, hrdosť a ľavá ruka
Veteráni sa však nevzdávali. Učili sa písať ľavou rukou, vyvíjali si vlastné protézy a hľadali cestu späť do života. Občianska vojna paradoxne naštartovala vývoj modernej protetiky, rehabilitácie a zmenila pohľad spoločnosti na duševné zdravie. Aj keď to všetko začalo pri kôpke rúk pod stromom.
Záver? Aj bez nohy sa dá kráčať vpred
Americká občianska vojna zanechala tisíce mužov s prázdnymi rukávmi a tichým traumatom. Naučila nás však, že aj zo „zvyškov človeka“ sa dá vytvoriť nový život. Hoci to všetko stálo kopu bolesti, krvi a pílových zubov.
Autor: Marek Kurta
