Odchodom trojice poslancov okolo Rudolfa Huliaka z poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany ostala koalícii najtesnejšia možná väčšina sedemdesiatich šiestich poslancov. Spor medzi Andrejom Dankom a huliakovcami má svoje počiatky už v období formovania štvrtej Ficovej vlády. Flagrantné odmietnutie bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej vymenovať Rudolfa Huliaka za ministra životného prostredia, vytvorilo podhubie možného rozkolu Národnej koalície so zvyškom SNS. Absencia zástupcu tohto politického subjektu vo vláde počas dvanástich mesiacov vniesla nespokojnosť do jeho radov. Členovia a podporovatelia vyvíjali určitý tlak na predsedu Rudolfa Huliaka, aby značka Národnej koalície získala svoje pevné miesto v koalícii a mala pridelený adekvátny podiel priamej politickej zodpovednosti za chod štátu.
Tento smelý plán sa však zosypal ako domček z karát. Predseda SNS Andrej Danko deklaroval, že nemieni meniť názov svojho poslaneckého klubu a minister životného prostredia Tomáš Taraba odmieta prenechať Rudolfovi Huliakovi svoje miesto vo vláde. Predseda vlády Robert Fico zatiaľ necháva tento problém na pleciach Andreja Danka. Ako líder najsilnejšej koaličnej strany je pripravený riešiť ho až v prípade najväčšieho ohrozenia. Schválením budúcoročného štátneho rozpočtu aj hlasmi Rudolfa Huliaka, Ivana Ševčíka a Pavla Ľuptáka, nie je situácia v jeho ponímaní až taká vážna. Podľa informácií chce Robert Fico túto nie úplne príjemnú situáciu nadobro vyriešiť až na najbližšej februárovej parlamentnej schôdzi. Verme, že ako skúsenému politickému matadorovi, sa konečne podarí upokojiť napätú situáciu v koalícii, ktorá do značnej miery znervózňuje veľkú časť jej voličov.
Oveľa závažnejší problém sa však ukazuje v strane Hlas-SD. Po vypovedaní poslušnosti huliakovcov si traja rebelujúci poslanci Samuel Migaľ, Roman Malatinec a Radomír Šalitroš uvedomili svoj „neužitý potenciál“. Ako „osvietení“ politici sa rozhodli nad rámec koaličných dohôd z času na čas znepríjemňovať život momentálne najtesnejšej vládnej väčšine. Bez ich hlasov nie je možné prijatie žiadneho koaličného zákona ani samotné otvorenie schôdze Národnej rady SR, keďže dámy a páni z opozície sa rozhodli pri každej možnej príležitosti bojkotovať jej zasadnutia.
Poslanci okolo Rudolfa Huliaka, ako aj traja rebelujúci poslanci Hlasu-SD, sú si veľmi dobre vedomí, že aj ich politické kotrmelce majú svoje hranice. V prípade predčasných parlamentných volieb, ktoré si nikto z koalície neželá, bude ich „poslaneckej slávy“ koniec. Žiadna koaličná strana by nenabrala odvahu ich opätovne nominovať na kandidátne listiny. Huliakovci si svojim rozhodnutím nadobro zatvorili dvere v SNS. Ako logické sa mi nevidí ani ich prípadná účasť na kandidátke mimoparlamentnej Republiky. Väčšina jej voličov by určite neocenila, že títo traja poslanci zvýšili skrátením volebného obdobia riziko vstupu Progresívneho Slovenska do vlády. Ak by sa vláda rozbila aj hlasmi Samuela Migaľa, Romana Malatinca a Radomíra Šalitroša pravdepodobnosť, že by ich materská strana znovu nominovala na svoju kandidátnu listinu, sa takisto limitne blíži k nule. A ich prípadný prechod do Progresívneho Slovenska by im nepriniesol nijakú pridanú hodnotu. Pre opozičných voličov sú a budú vždy poslancami „nedemokratickej“ a „proruskej“ koalície.
Všetkým sedemdesiatim deviatim poslancom zvolených za koaličné strany tak neostáva nič iné ako dovládnuť do konca riadneho volebného obdobia. Od svojich voličov dostali mandát, aby napravili škody, ktoré napáchali vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Namiesto zbytočných hádok a sporov v koalícii je nutný návrat k zdravému rozumu a konštruktívnej spolupráci všetkých troch strán. Inej cesty niet.
Autor: Matej Mindár
Foto: SITA
