Ako zlepšiť imunitu dieťaťa a ochrániť ho pred chorobami? Už pred sto rokmi si túto otázku kládli mladé mamy – a vedci im ponúkli zdanlivo jednoduché riešenie: deti treba poriadne vyvetrať. A keď nemáš záhradu ani park? Stačí okno. A klietka.

Deti do klietky – a šup s nimi za okno!

V roku 1913 informovali noviny The Times Dispatch z Richmondu (Virgínia, USA) o čudnom, no vraj geniálnom vynáleze. Išlo o „kolísku zdravia“ pre bábätká, ktorú navrhla istá pani Robertová C. Lafferty. Hoci sama deti nemala, vraj sa inšpirovala trápením ostatných matiek, ktoré museli neustále sledovať deti na dvore.

„Kolíska zdravia“ bola v skutočnosti prútená klietka s rozmermi 60 × 60 × 75 cm, ktorú mala matka zavesiť za okno – a venovať sa v pokoji domácim prácam, zatiaľ čo jej dieťa nasávalo čerstvý vzduch.

Aby ho neštípali komáre, vo vnútri bola sieťka proti hmyzu. Proti dažďu a snehovým vločkám chránilo dieťa veko. A čo padajúce predmety z vyšších poschodí? Žiaden problém – pokrývka mala zvládnuť aj tie.

Zdravie na parapete

V preľudnených mestách, kde chýbali parky, lúky a záhrady, bola táto okenná bábätková klietka považovaná za praktický zázrak. Konštrukcia umožňovala bezpečné pripevnenie na okenný rám – takže žiadne vypadnutia, panika ani záchranné laná.

A verte-neverte, vôbec nešlo o prvý nápad tohto typu.

Klietky na okne ako lekársky štandard?

Už v roku 1884 doktor Luther Emmett Holt vo svojej knihe The Care and Feeding of Children odporúčal umiestniť detské košíky alebo kolísky čo najbližšie k otvorenému oknu. Dôvod?

„Čerstvý vzduch je nevyhnutný na očistu krvi a rovnako dôležitý pre zdravie a vývoj dieťaťa ako výživa.“

Výsledky vraj boli okamžité – lepší apetít, kvalitnejšie trávenie a červené líčka ako znak pevného zdravia. A niektorí rodičia sa tejto rady chytili poriadne doslova.

Eleanor Roosevelt: matka v predstihu (alebo… trochu mimo?)

Jednou z takých matiek bola aj Eleanor Rooseveltová – neskôr prvá dáma USA. Keď mala 21 rokov a narodila sa jej dcéra Anna, zavesila za okno ich newyorského bytu… klietku na kurčatá. Dieťa tam pokojne spalo a nadýchavalo sa mestského vzduchu.

Všetko šlo hladko, až kým si to nevšimol jeden sused a nezavolal sociálku. Eleanor bola pobúrená – považovala sa za modernú a zodpovednú matku. A možno aj bola.

Londýn: ak si matka bez záhrady, musíš mať klietku

O štvrťstoročie neskôr sa ukázalo, že Eleanor mala možno pravdu. V medzivojnovom Londýne sa klietky pre bábätká umiestňované za okná stali bežnou výbavou domácnosti. Ak matka nemala záhradu, stačilo otvoriť okno, upevniť „klietku pre batoľatá“ – a dieťa bolo vystavené blahodarnému prúdu britského ovzdušia.

Okolité matky prikyvovali, susedia sa usmievali a bábätká… nuž, nemali na výber.

Záver? Dnes by to neprešlo. Ale pred sto rokmi? Materský štandard.

To, čo dnes vyzerá ako z hororovej reportáže alebo príprava na návštevu sociálky, bolo v 20. a 30. rokoch 20. storočia moderné riešenie pre zdravie detí. Až do chvíle, kým sa nezačali objavovať bezpečnostné otázky, kritika a zmenené predstavy o starostlivosti.

Klietky pre bábätká dnes patria do múzeí alebo čudných internetových galérií. Ale pamätaj – aj tie najšialenejšie nápady môžu mať pôvod v dobrej viere. Alebo v panickej túžbe dať si konečne kávu v pokoji.

Autor: Marek Kurta