Prvá polovica 17. storočia v Osmanskej ríši nebola práve romantickou rozprávkou typu Tisíc a jedna noc. Skôr pripomínala komediálny horor s choromyseľnými postavami na tróne.
V hlavnom meste Istanbul sa pre túto „výnimočnú“ klientelu vybudovala tzv. Klietka – budova bez okien, kde uvrhli vhodných kandidátov na… nuž, vlastne sultánov. Áno, niektorí z nich sa tam nakoniec aj stali vládcami.
Mustafa: sultán, ktorého nechcel nikto, ale osud chcel inak
Narodil sa v roku 1591 a už od narodenia bolo jasné, že Mustafa je… ehm, mentálne trochu iný, niektorí hovorili priamo, že je retard. Práve vládol jeho brat Ahmed, ktorý bol našťastie aspoň trochu mentálne v poriadku, no vybudoval pre neho práve spomínanú Klietku. To bolo ale pre Mustafu skôr šťastím, pretože bežná prax u Osmanov bola taká, že ako náhle sultán nastúpil na trón, nechal všetkých bratov popraviť, aby ich náhodou nenapadlo ho zvrhnúť. Ako príklad môžeme uviesť, že Mustafov otec nechal popraviť všetkých svojich 19 bratov.
Mustafa mal však šťastie, že mal duševnú chorobu, a tak ho brat nechal iba uväzniť Klietke, ktorá mentálne postihnutým jedincom ale skôr poškodila, než pomohla. Na Mustafu to zapôsobilo tak, že zmyslov zbavený behal po chodbách, neustále sa chichotal alebo naopak reval ako lev z paranoického strachu, že ho niekto raz zavraždí. Stal sa z neho uzamknutý klaun sultánskeho dvora.
Keď Ahmed v roku 1617 náhle zomrel na týfus vo veku len 28 rokov, začal sa kráľovský boj o trón. Hadice, Ahmedova žena, podporovala syna Osmana. Körem, Mustafova matka, tlačila na nároky choromyseľného Mustafu – a samozrejme, vyhrala. Mustafa sa dostal na trón, no jeho schopnosť vládnuť bola rovnaká ako schopnosť mačky riadiť cirkus. Menoval ľudí do funkcií len na základe toho, či mu niečo spríjemnili deň – jeden farmár sa stal dôstojníkom len preto, že mu raz dal napiť vody.
Po troch mesiacoch: Mustafa radšej zosadený a vrátený do Klietky. Aby sa nenudil, dostal dve otrokyne. Konečne férový výsledok.
Obr. 1: Archívne zábery – Mustafa zachytený v „Klietke“.
Keď prohibícia rozvráti štát
Na trón nastupuje duševne určite čulejší Osman II. (1618-1622), lenže ten bol čulý až príliš a hneď urobil veľkú chybu: zakázal tabak a alkohol. Hlavne janičiarskych vojakov to rozzúrilo do nepríčetna a mnoho z nich zákaz nerešpektovalo. Tí, ktorí nariadenie porušili, však skončili na nútených prácach.
Detoxikovaní janičiari sa však za žiadnu cenu nevzdávali. Zorganizovali obrovskú vzburu, ktorá mala za cieľ jediné – zosadiť takého prudérneho sultána, nech sa radšej vráti ten pomätenec Mustafa, ale piť aj fajčiť sa bude! V mohutnom povstaní v roku 1622 hlavné jednotky janičiarov Osmana naozaj zosadili. Nikomu zo vzbúrencov sa však nechcelo čakať na prípadnú odvetu a tak sa Osmanovi dostalo málo dôstojného osudu. Uškrtili ho v cele, keď mu ešte predtým rozdrvili semenníky. Stalo sa vtedy prvýkrát v Osmanskej ríši, aby vladára zavraždili. Pre cigarety a pálenku.
Murad IV.: sultán, ktorý by dnes vládol TikToku
Nastala teda situácia, že chorý Mustafa mal zase nastúpiť na trón. Tu však prišlo niečo, s čím nikto nepočítal – Mustafa vytrvalo odmietal opustiť Klietku, vraj mu je tam s jeho otrokyňami dobre, hoci po štyroch rokoch už trochu opotrebovanými. O svet vonku nejavil vôbec žiadny záujem. Janičiarom neostávalo nič iné než Mustafu vyviezť z Klietky násilím, posadiť ho na trón a donútiť ho vládnuť. Veľmi sa im to nevyplatilo, pretože Mustafa rozkázal všetkých, ktorí boli za vraždou Osmana, ihneď popraviť. No jeho ďalšia vláda zase netrvala ani rok a zvrhli ho opäť, tentoraz definitívne.
Nastupuje jeho synovec Murad IV. (vládol 1623–1640), ktorý nebol šialený mentálne, ale zato sa rozhodol urobiť si z vraždy hobby. Ako tradíciu najprv nechal zavraždiť svojho brata – to mal ešte len 11 rokov. Keď to vybavil, vo voľných chvíľach sa rád prezliekal do civilu, vykročil do ulíc a takto inkognito počúval, čo si o ňom ľudia myslia. Počúval klebety a kto ohováral sultána – šup, na mieste popravený. Hudobník zaspieval pesničku, ktorá sa mu nepáčila? Sekera do hlavy. Dnešné popové hviezdy by v tom čase nemali dlhú životnosť. Zašiel dokonca ďalej ako jeho predchodca Ahmed a zakázal okrem fajčenia a pitia alkoholu aj pitie kávy pod hrozbou trestu smrti. Možno preto, aby jemu ostalo viac, pretože pre neho toto nariadenie neplatilo. Dekofeinizovaní Turci mu však nedokázali oponovať, a tak čoraz viac siahali po narkotikách, ako ópium a kanabis, ktoré napodiv ostali povolené k bežnému konzumu.
Obr. 2: Verejné bafkanie a kávičkovanie bolo medzi Osmanmi absolútnou tradíciou už v 17. storočí
Svoj hnev sultán smeroval i na ženy a tie sa za jeho éry nemali najlepšie. Jeho matka Körem ho totiž úmyselne navádzala k homosexualite. Dôvod bol jasný. Sama si zažila, aký môže nastať problém, keď sa ženy z háremu pohádajú o vplyv v ríši. Toto nechcela už pripustiť. Radšej Murada viedla medzi krásnych chlapcov a k nenávisti voči ženám, prirodzene okrem nej samej. Pre ženy v háreme tak nastal čas nezamestnanosti, ale Murad im hneď dal prácu. Aby sa veľmi nenudili, náhodne si tú ktorú vybral a nechal ju zo zábavy utopiť.
Vďaka zákazu alkoholu a jeho prebytku na dvore sa z Murada stal tvrdý alkoholik. V opitosti ako vražedný maniak chodieval stále von do ulíc len tak zabíjať ľudí. Sústredil sa predovšetkým na tlstých mužov, lebo rád rozrážal ich hrubé krky. A keď náhodou nemal sekeru, ale len luk, šípmi na diaľku zabíjal ženy. Večne opitý, permanentne vraždiaci a inak orientovaný sultán spôsobil takmer populačnú krízu v ríši, ktorá skončila až jeho úmrtím. Ako 27 ročný sa pobral na večnosť spôsobom, akým žil, na cirhózu pečene.
Ibrahim I.: Deli, sultán, ktorý všetko preháňal
Po jeho smrti žezlo prevzal ďalší syn Körem, Ibrahim I. (1640-1648), čo bol návrat k lekársky potvrdeným šialeným sultánom. V osmanských análoch sa označuje jednoducho ako Deli, čo nemá nič spoločné so žiadnou cukrovinkou, znamená to jednoducho „blázon“. Svojimi psychopatickými stavmi bol známy od útleho veku. Sprvoti s ním nikto do budúcnosti nerátal. Ako sa teda stal sultánom? Jednoducho. Nakoľko predošlí sultáni postupne popravili všetkých jeho štyroch bratov, ostal jedine Ibrahim ako legitímny nástupca. V skutočnosti sultán Murad IV. na smrteľnej posteli ešte nariadil aj jeho popravu, ale Körem zasiahla a Ibrahim prežil.
Ako sa Ibrahim stal sultánom, začal si slobodu užívať plnými dúškami. Svoj čas trávil najmä rozptyľovaním sa v háreme, kde si nechával pravidelne dodávať čerstvé panny a tučné ženy, ktoré mal v obľube. Mal síce trochu problémy s impotenciou, ale matka mu dodávala afrodiziaká. Chcela totiž, aby trávil svoj čas práve na tomto mieste a ona mohla vládnuť za neho. A Ibrahim neváhal. Mal svojskú zábavu nechať si nazhromaždiť nahé otrokyne do palácových záhrad, kde potom on sám v Adamovom rúchu behal medzi nimi, erdžal ako kôň a prznil jednu za druhou.
Keďže bol náruživým zvodcom, objednával si knihy z celého sveta, ktoré opisovali rôzne spôsoby milovania a sexuálnych polôh. Sám sa chválil, koľko krkolomných pozícií vynašiel on sám. Jeho chúťky však šli aj iným smerom.
Obr. 3: Ženy v háreme.
Raz sa na jednom statku zahľadel do prirodzenia jednej kravy. Ako si ho uchoval v pamäti, dal si zhotoviť presne takýto tvar zo zlata. Potom ho ako vzorku nechal nosiť po celej ríši, aby sa našla žena s rovnakými intímnymi partiami pre jeho potešenie. A čuduj sa svete, jednu presne s takým ohanbím, ako mala tá krava, našli v Arménsku. Ženu priviedli k nemu a stala sa jeho obľúbenou konkubínou. Jej meno znamenalo v preklade „Kocka cukru“ a vážila asi 150 kg.
Jedného dňa práve ona sultánovi oznámila, že kolujú chýry. Vraj mu bola jedno dievča z háremu neverné. Nevedela mu však potvrdiť meno dotyčnej hriešnice. Zúrivý Ibrahim nariadil mučenie všetkých dievčat z háremu, no napriek tortúre sa mu nepodarilo meno zistiť. Sultán ale nechcel mať náhodou styk so ženou, ktorá sa oddala inému mužovi. Neostalo mu nič iné, ako sa zbaviť celého háremu. Všetkých 280 konkubín nechal zašiť do vriec so záťažou vo vnútri a následne ich dal hodiť do mora. Ušetril len Kocku cukru, na ktorú asi nemali dostatočne veľké vrece, a ešte jednu otrokyňu, ktorá bola matkou jeho syna a budúceho následníka Mehmeda. Z ostatných sa zachránila len jedna, ktorej vrece bolo slabo utiahnuté, podarilo sa jej z neho vyplávať a z vody ju vytiahla posádka francúzskej lode.
Ani Kocka cukru sa ale dlho z úspechu netešila. Sultánova matka sa len z nevôľou pozerala na jej rastúci vplyv, preto ju jedného dňa pozvala na večeru a tam uškrtila. Synovi povedala, že náhle ochorela a umrela. Choromyseľný panovník vládol nakoniec celkom 8 rokov. Za ten čas sa proti nemu spojila opozícia, ktorá ho konečne zosadila z trónu. Najprv ho len uväznili, no neskôr pre istotu zaškrtili tetivou z luku. Právom vstúpil do histórie pod menom Ibrahim Šialený.
Poučenie z histórie
-
Osmanskí sultáni prvých desaťročiach 17. storočia by dnes bodovali na Netflixe aj TikToku.
-
Niektoré kocky cukru nezdvihneš ani dvomi rukami.
-
Nikdy neber ľuďom alkohol a cigarety … vždy sa to obráti proti tebe.
Autor: Marek Kurta
