Alebo: Ako sa podmorský plyn stal najnebezpečnejším „zvukom“ studenej vojny
Predstav si toto:
Tajné sonary švédskeho námorníctva zachytia podivné, rytmické „klepoty“ z hlbín Baltského mora. Zvuky sú pravidelné, pulzujúce, akoby sa nejaká tajná ponorka potichu plazila popod švédske pobrežie. Znie to ako začiatok špionážneho thrilleru? Omyl. Znie to ako hlásenie z vojenského cvičenia počas studenej vojny? Presne tak.
Lenže zvrat v príbehu prichádza až o desať rokov neskôr. A priprav sa – je to plynný šok.
Nepriateľ v mori? Nie. Iba sleď s vetrami.
Medzi rokom 1980 a začiatkom 90. rokov sa Švédsko opakovane dostávalo do stavu najvyššej vojenskej pohotovosti. Všetci boli presvedčení, že v ich výsostných vodách sa pohybujú neidentifikované ruské ponorky. Detekované „zvuky“ boli také presvedčivé, že sa kvôli nim spustili viaceré protiponorkové operácie – s bojovými loďami, sonarom a dokonca hlbokomorskými výbušninami.
Celý svet to sledoval so zatajeným dychom. Švédi boli pripravení na najhoršie.
A potom… v roku 2003… nastúpil tím vedcov a rozbil celú legendu jedným, doslova zaprdeným zistením…Vedci Magnus Wahlberg a Håkan Westerberg sa pustili do analýzy týchto záhadných zvukov a zistili, že nejde o žiadne motory, vrtule ani podvodné dróny. Išlo o… bublinky plynu. A ich zdroj? Sleď atlantický – úplne obyčajná ryba.
Títo nenápadní vodní trollovia komunikujú medzi sebou cez plynové výbuchy zo svojho plávacieho mechúra. V preklade pre nás, smrteľníkov: prdia bublinky. Na tajňáša. A často.
A čo z toho? Diplomatická hanba, ryby hrdinovia a tichý smiech KGB
A tak skončila desaťročná paranoia.
Švédi nikdy nechytili ani jednu ruskú ponorku. Zato identifikovali najhlasnejšie rybie vetry v histórii námornej bezpečnosti.
Keď správa vyšla na verejnosť, internet explodoval, média písali titulky typu:
📰 „Rusi neboli chytený na háčik, na vine sú slede“
📰 „Švédsko prehralo ponorkovú vojnu … so sleďmi“
A v Kremli sa pravdepodobne niekto veľmi potichu smial.
Ponaučenie?
Nikdy nepodceňuj bioakustiku.
Nikdy neobviňuj susedov, kým si si istý, že to nebol len sleď… po kapustnici.
A hlavne: keď sa nabudúce niečo ozve spod hladiny, daj si pauzu, vydýchni – a počkaj, či to nezmizne v bublinkách.
Autor: Marek Kurta
