Ak si myslíte, že Vianoce boli v stredoveku pokojné, zbožné a plné ticha pri sviečkach, mám pre vás zlú správu. Stredoveké Vianoce boli oficiálne povolený chaos. A aby v tom nebol neporiadok, chaos mal svojho vládcu.
Volal sa „pán chaosu“, niekedy aj pán výtržností, pán opilstva alebo jednoducho kráľ neviazanosti. A jeho úlohou bolo jediné: zabezpečiť, aby sa sviatky vymkli kontrole.
Korunovácia, pri ktorej by sa aj diabol červenal
Pána chaosu si ľudia nevyberali pre múdrosť, čnosť ani rodokmeň. Naopak. Často to bol:
-
sluha,
-
študent,
-
mních s podozrivo dobrou toleranciou na alkohol,
-
alebo niekto, kto sa „osvedčil“ v pití a hlúpych nápadoch.
Po zvolení dostal symbolickú moc a začal vydávať príkazy, ktoré by inokedy znamenali trest, pôst alebo exkomunikáciu.
Počas jeho vlády bolo dovolené:
-
piť viac než je zdravé,
-
spievať falošne a nahlas,
-
zosmiešňovať autority,
-
porušovať etiketu,
-
robiť presne to, čo by vás normálne dostalo pred súd.
Keď sa poriadok obráti naruby
Najkrajšie na tom celom bolo, že svet sa na pár dní postavil na hlavu. Páni obsluhovali sluhov – to sa nám doteraz presadiť nepodarilo. Mladí sa vysmievali starým – táto tradícia sa nám postupne vracia. Mnísi zabúdali na askézu – a často veľmi radi nielen vtedy. A víno tieklo rýchlejšie než voda – má predsa vyššiu hustotu.
Cieľ bol jednoduchý: vypustiť paru. Sviatok sa pravdepodobne prebral z rímskych Saturnálií, sviatku na počesť Saturna, boha poľnohospodárstva a úrody, ktorý sa slávil od 17. decembra na konca roka. Počas Saturnálií sa dočasne obracal spoločenský poriadok – otroci mohli byť „pánmi“, mali dovolené piť a žartovať so svojimi pánmi, často si aj vymieňali darčeky.
Stredoveký človek si z toho vzal príklad. A ešte tomu dal korunu. V kostole sa na 1. januára, počas Sviatku bláznov, v Anglicku či Francúzsku diali podobné šibalstvá. Kňazi na omši nosili masky, spievali sprosté pesničky a pred oltárom si doprialo aj klobásy. Bola to taká divočina, že páni často najímali špeciálne stráže, aby chránili svoj majetok pred prípadnými nepokojmi.
Prečo to cirkev tolerovala?
Znie to paradoxne, ale práve cirkev tento odklon od zaužívaného poriadku vrele podporovala. Nie preto, že by mala slabosť pre opilstvo, ale preto, že krátky riadený chaos bol menším zlom než neustála nespokojnosť.
Po skončení sviatkov sa pán chaosu zosadil, masky padli a poriadok sa triumfálne vrátil. Ľudia boli:
-
vyčerpaní,
-
opití,
-
pobavení,
-
a pripravení znovu poslúchať pravidlá.
Geniálne. Cynické. Účinné.
Dnešné Vianoce? Menej chaosu, viac stresu
Keď sa na to pozrieme dnes, je to až úsmevné. My máme nákupné šialenstvo, stres z darčekov a rodinné drámy. Oni mali oficiálneho pána opilstva, ktorý za to všetko niesol zodpovednosť. Ale zase, ruku na srdce, na koľkých takých kráľov opilstva natrafíme len cestou do obchodu? Takže stredovek máme doteraz. Len im nedávame korunu.
Malé historické ponaučenie na záver
Vianoce neboli vždy o pokoji. Niekedy boli o tom, že poriadok si musí na chvíľu oddýchnuť. A ak sa niekedy počas sviatkov pozriete na stôl plný fliaš a pomyslíte si, že „toto už je chaos“… vedzte, že v stredoveku by vám na to ešte nasadili korunu a dali oficiálny titul.
Autor: Marek Kurta
