V skorých rokoch Sovietskeho zväzu sa vedci v ekonomickej eufórii a s veľkými ambíciami púšťali do šialených projektov. Hlavným cieľom? Pozdvihnúť ľudstvo a priviesť ho k zrýchlenému evolučnému vývoju… vrátane pokusov o ľudsko-šimpanzový hybrid.
Stalin a „vedecká pevnosť“
Po smrti Lenina sa Stalinovi podarilo centralizovať moc. Výsledkom bol vedec ako nová elita na papieri – ale čoskoro ich vláda požiadala o produkciu ľudí namiesto tovární. Potrebovala novú pracovnú sílu a nový typ krásy – takže rozkaz znel jasne: treba skrížiť človeka so šimpanzom!
Demografická kríza ako príčina
Jednou z výziev, ktorým čelil sovietsky štát, bola demografická kríza spôsobená prvou svetovou vojnou, revolúciou, hladomorom a epidémiami infekčných chorôb. Odhaduje sa, že za šesť rokov od začiatku vojny zomrelo 16 miliónov sovietskych občanov. Medzi rokmi 1917 a 1920 stratila len Moskva takmer polovicu svojej populácie a Petrohrad 70 percent. Rusko potrebovalo ľudí a boľševici a vedci, ktorí ich nasledovali, smelo načrtli svoje vízie.
Oplodnime ženy! Masovo!
Ako prvý sa ozval Alexander Serebrovskij, vedúci oddelenia chovu hydiny v Moskovskom zoologickom ústave. Navrhol masové dobrovoľné umelé oplodnenie sovietskych žien metódami používanými v chove dobytka a koní. Podľa neho jeden muž dokázal splodiť tisícky detí a rýchlo by sa zrealizovali plány industrializácie. Vypočítal, že jeho myšlienky umožnia realizáciu päťročných plánov za dva a pol roka. Niektorí nadšení muži sa údajne už-už hotovali oplodňovať, keď v tom zasiahol štát – Serebrovskij bol oficiálne pokarhaný za „urážku sovietskej ženskosti“ a bolo po experimente.
A čo tak spáriť šimpanza a ženu?
Potom zdvihol hlas pravý vedec Iľja Ivanovič Ivanov, ktorý získal medzinárodné uznanie za svoj výskum umelého oplodnenia ešte pred revolúciou. Začiatkom 20. rokov 20. storočia si dopisoval s americkým biológom Raymondom Pearlom o možnosti kríženia človeka so šimpanzom. Záujem o projekt sa ukázal byť obrovský. Ľudový komisariát školstva uznal Ivanovov výskum za „mimoriadne dôležitý problém materializmu“.
V roku 1925 Ivanov získal schválenie svojho experimentu od Sovietskej akadémie vied a vyzbrojený tučným grantom odhodlane vycestoval do Afriky, kde chcel uskutočniť experiment. Médiá šaleli, v amerických novinách sa dokonca objavil výhraný list od Ku-klux-klanu. Experiment v Afrike nevyšiel, avšak genetický materiál primátov Ivanov preniesol do Ruska a v roku 1928 spustil výzvu – oplodníme dobrovoľníčky. A čuduj sa svete, ochotne zväzáčky sa prihlásili samé! Experiment bol ale zastavený a samotný Ivanov prišiel o reputáciu, keď Akadémia vied zistila, že vedec sa pokúsil oplodniť africké ženy… bez ich vedomia.
Eugenika ako „vedecký štandard“
V tom čase existovali eugenické elity aj vo Francúzsku, Rakúsku či USA. Koncept eugeniky predstavil totiž už v roku 1869 britský vedec Francis Galton, bratranec Charlesa Darwina a neskôr to obludne „vyšperkovali“ aj nacisti. Sovietsky zväz bol ale prvý, ktorý eugeniku formálne legalizoval. Predstava bola jednoduchá: vyselektuj krásu, pracovitosť, poslušnosť – a zvyšok vyhoď. Nikołaj Kolcov na predstavení sovietskeho eugenického spolku opísal ľudské bytosti ako divú zver, ktorú je treba “domestikovať”: pracovné a krásne prototypy vytrénovať, ostatným zabrániť sa rozmnožovať. Stalin bol prirodzene považovaný za krásavca.
Výsledky vedeckého bizáru
Stalin očakával konkrétne výsledky. Výsledok? Množstvo bizarností. Marxistický filozof Isaac Prezent hrdo vyhlásil, že pomocou elektrizovaného dymu dokáže zmeniť klímu (vtedy ešte bez povolenky EURópskej komisie): „Organizujeme špeciálny inštitút na vytvorenie alebo zastavenie dažďa (…). Zavlažíme suché oblasti krajiny a spustíme masívny útok na púšte. Riešime aj problém vykurovania Sibíri.“ Nakoniec ale nevyriešil nič.
Iní sľubovali súdruhovi Stalinovi večný život. Pri hľadaní tohto elixíru vyskúšali transplantáciu žliaz z opíc, vasektómiu a nakoniec použili aj gravidan – záhadnej látky izolovanej z moču tehotných žien. Nikto z testovaných pacientov však záhadne večne nežil, práve naopak, na druhý svet sa pobrali ešte rýchlejšie. Iný šarlatán menom Alexandr Bogdanov propagoval transfúzie krvi ako metódu regenerácie tela. Sám sa však zregeneroval natoľko, že keď si sám dal 11 transfúzii za sebou, utrpel hemolytický šok a zomrel.
Iná vedkyňa, Olga Lepiešynská, zase sovietskemu vodcovi sľubovala iné: vraj človek je ako Boh a môže stvoriť život z neživej hmoty. Svoju pseudo-teóriu o životnej bunke bez predka demonštrovala podvodným filmom, v ktorom natočila smrť a rozpad bunky a potom ho prehrala spätne na projektore. Napriek tomu v roku 1950 získala Stalinovu cenu, ktorú v roku 1939 založil samotný Stalin za vynikajúce vedecké úspechy…
Záver
V skratke veda za stalinizmu vyzerala asi takto:
-
Chýbajúci pracovný ľud? Nevadí, šimpanz + pionierka = Homo sovieticus 2.0
-
Život z neživej hmoty? Stačí prehrať film odzadu!
-
Večný život? S močom a transfúziou až na večnosť (alebo teda na urgent).
-
Nový krásavec? Samozrejme, Stalin sám! Lebo kto iný?
Poučenie? Keď ti vedec povie, že vie stvoriť život z ničoho… uisti sa, že nemá opicu, projektor a kamarátov v politbyre.
Autor: Marek Kurta
