Slovenské dejiny nebývajú len o hrdinských bojoch či veľkých mužoch – občas ich pohýbe aj… ovca. A nie hocijaká! Archívy ukrývajú správy, pri ktorých si človek povie: „To snáď ani nie je pravda!“
1. Ovca – nelegálna pašeráčka (r. 1779)
Úradníci z Tekova zaznamenali prípad podozrivej ovce, ktorá sa „sama“ objavila za hranicou panstva. Jej majiteľ tvrdil, že sa stratila, no protivníci ho obvinili, že cez ňu pašuje vlnu. Vznikol z toho mini-škandál storočia, pretože nik nevedel, či má byť vinná ovca alebo človek. Byrokracia na to odpovedala… tromi stranami úradnej písomnosti.
2. Hrdinská obrana záhrady (r. 1803)
Z dvorskej kancelárie prišiel list: „Neznámy muž sa vlúpal do panského dvora, no bol odohnaný… ovcou.“
Áno, čítate správne. Obyčajná ovca zachránila šľachtický majetok. Našťastie, úrady to zapísali, takže dnes vieme, že najvernejším strážnym psom Uhorska bola ovca.
3. Ovčia vzbura (r. 1815)
Kronikár zo Šariša si povzdychol: „Ľud sa búri, ale i ovce k tomu pridali svoj hlas.“ Čo tým myslel? Archív mlčí, ale podľa zápisu stáda búchali kopytami tak hlasno, že sa dedina rozhodla posunúť trh o celý deň, „aby bol pokoj“.
Prvý štrajk hospodárskych zvierat na našom území? Možno.
4. Útek, ktorý rozosmial stoličných pánov (r. 1827)
Na zasadnutí Tekovskej stolice sa riešila vec: „Kto nahradí škodu za ukradnutú ovcu, keď zlodeja chytila rieka a odniesla i s korisťou?“
A teraz si predstavte vážených zemanov, ktorí sa vážne hádajú, či majú žalovať rieku Hron.
Poučenie?
Dejiny nie sú len o kráľoch a generáloch. Niekedy ich píše byrokracia, ktorá sa musela vysporiadať s tým, že ovca:
-
pašovala,
-
strážila,
-
štrajkovala,
-
alebo sa nechala uniesť riekou.
A práve preto sú slovenské archívy neoceniteľnou pokladnicou histórie – aj tej najzábavnejšej.
Autor: Marek Kurta
