Keď si dnes predstavíme umelý vianočný stromček, vidíme plast, LED svetielka a marketingové slogany typu „ako živý“. Lenže kedysi – dávno predtým, než sa do hry zapojila ropa a Čína – mali ľudia iný, oveľa… pernatejší nápad.
Dámy a páni, zoznámte sa: vianočný stromček z peria. Nie, nie je to žiadna metafora, žiadna básnická licencia. Skutočné husacie perie. Veselé Vianoce.
Problém: lesy miznú. Riešenie: husy.
V Nemecku 19. storočia bolo zvykom počas sviatkov jednoducho odseknúť vrchol jedle a hotovo – stromček bol na svete. Lenže lesníci si čoskoro všimli menší detail: bez vrcholu strom už veľmi nerastie a pre drevársky priemysel je tak trochu nanič.
Keď sa k tomu pridali nové zákony na ochranu živých stromov, bolo jasné, že treba riešenie. A Nemci, ako vieme, riešenia milujú.
Tak vznikol nápad, ktorý by dnes neprešiel ani v skupinovej diskusii po tretej káve: vyrobme stromček z peria!
Ako sa vyrábal stromček, ktorý by dnes zmiatol aj ekologických aktivistov
Proces bol jednoduchý, no pracný:
-
husacie, morčacie, kuracie či dokonca labutie perie sa nafarbilo nazeleno,
-
perá sa pomocou drôtikov pripevnili na vetvy,
-
kmeň tvorila obyčajná drevená tyčka.
Výsledok? Stromček, ktorý nezhadzuje ihličie, nepotrebuje les a prežije viac Vianoc než priemerný kapor.
A teraz pozor: vetvy neboli husté zámerne. Medzi nimi zostával priestor na sviečky – lebo vtedy sa stromčeky ešte nezdobili LEDkami, ale ohňom. Logika bola jasná: keď už riskujeme požiar, aspoň mu nechajme priestor.
Importovaný vianočný hit
Nemeckí emigranti si tento pernatý zázrak priniesli aj do USA, kde sa v 20. rokoch 20. storočia stal módnym hitom. Obchodné domy ich predávali vo veľkom a ľudia si pochvaľovali, že:
-
nemusia sa brodiť snehom do lesa,
-
po Vianociach nemajú ihličie ešte v júli v koberci.
Niektoré stromčeky mali dokonca umelé bobule a pôsobili tak dekoratívne, že by dnes pokojne obstáli aj v lokálnom zelovoci.
Módny úpadok a posledný pokus o záchranu
V 30. rokoch však prišiel zlom. Amerika mala stromov dosť – skutočných, voňavých a lacných. Pernaté stromčeky začali pôsobiť… povedzme menej presvedčivo.
Nemecko sa síce pokúsilo trh oživiť – objavili sa rôzne farby, nové štýly a predaj cez katalógy Montgomery Ward – no márne. Po druhej svetovej vojne ich definitívne vytlačil nový kráľ Vianoc: hliníkový stromček. Lebo ak už umelý, tak poriadne futuristický.
A dnes?
Dnes máme stromčeky živé, plastové, umelé aj „také realistické, že klamú zmysly“. No ak sa niekedy budete sťažovať, že váš umelý stromček „vyzerá príliš umelo“, spomeňte si na dobu, keď Vianoce stáli na husacom perí a odvahe zapáliť sviečku medzi drôtmi.
História totiž dokazuje jedno: ľudia urobia pre Vianoce takmer čokoľvek. Aj stromček, ktorý sa dá pomýliť s veľkým vtákom.
Autor: Marek Kurta
