Vzťah štátu a cirkví sa stal novým politickým deliacej líniou. Kresťanskodemokratické hnutie jasne odkázalo Progresívnemu Slovensku, že ak by chcelo otvárať alebo meniť vatikánske zmluvy, spolupráca na vládnej úrovni neprichádza do úvahy. KDH tým reaguje na výzvy progresívcov prehodnotiť postavenie cirkví a posilniť náboženskú neutralitu štátu.
Predseda KDH Milan Majerský na tlačovej konferencii zdôraznil, že zmluvy so Svätou stolicou považuje hnutie za základný pilier stability vo vzťahoch medzi štátom a cirkvami. Akékoľvek pokusy o ich spochybňovanie označil za neprekročiteľnú hranicu. Podľa KDH tieto dohody priniesli pokoj a právnu istotu a ich otvorenie by znamenalo návrat ku konfliktom z minulosti.
Podobne sa vyjadril aj poslanec František Mikloško, ktorý hovorí o „červenej čiare“ nielen pri vatikánskych zmluvách, ale aj pri dohodách štátu s ostatnými cirkvami. Podľa neho vytvorili vyvážený rámec, ktorý by nemal byť predmetom politických experimentov.
Progresívci hovoria o nerovnováhe
Progresívne Slovensko však zastáva opačný názor. Tvrdí, že po štvrťstoročí od podpisu základnej zmluvy so Svätou stolicou je legitímne diskutovať o tom, čo Slovensku reálne prináša. Poslanec Ondrej Prostredník upozorňuje, že dokument má charakter medzinárodnej zmluvy, no v praxi sa týka výlučne jednej cirkvi, čím podľa neho vytvára nerovnováhu.
Podľa PS má zmluva prednosť pred vnútroštátnym právom a upravuje práva iba katolíckej cirkvi. To je podľa progresívcov dôvod na otvorenie verejnej diskusie o modernejšom a vyváženejšom modeli vzťahov medzi štátom a cirkvami, ktorý by viac reflektoval ústavný princíp náboženskej neutrality.
Do debaty vstúpili aj biskupi
Na vyjadrenia progresívcov reagovala Konferencia biskupov Slovenska. Vo svojom stanovisku odmietla tvrdenia o výsadách a zdôraznila, že základná zmluva vytvára stabilný a transparentný právny rámec spolupráce. Podľa biskupov cirkev prostredníctvom tejto spolupráce prispieva k spoločnému dobru – v oblasti školstva, sociálnych služieb, zdravotníctva či ochrany ľudskej dôstojnosti.
Biskupi zároveň upozornili, že demokratický štát by nemal náboženský rozmer spoločnosti ignorovať, ale viesť s ním dialóg. Súčasný model spolupráce, ktorý zahŕňa aj dohody s ďalšími cirkvami, považujú za funkčný a spravodlivý.
Sporná výhrada vo svedomí
S vatikánskymi zmluvami úzko súvisí aj téma výhrady vo svedomí. Podľa podpredsedu KDH Viliama Karasa ide o záväzok, ktorý zo zmluvy vyplýva a Slovensko by ho malo dotiahnuť do praxe. Zdôrazňuje, že výhrada vo svedomí je štandardom aj v európskom priestore, no jej uplatnenie musí byť nastavené tak, aby nepoškodzovalo iných.
Premiér Robert Fico v minulosti naznačil ochotu túto otázku riešiť aj bez zmeny ústavy, no neskôr vedenie Smeru ďalšiu iniciatívu v tomto smere zabrzdilo. KDH pritom dlhodobo presadzuje, aby bola výhrada vo svedomí zakotvená na ústavnej úrovni, najmä pre zdravotníkov a pracovníkov v školstve.
Politická téma, ktorá rozdeľuje
Debata o vatikánskych zmluvách tak prerástla z odbornej roviny do otvoreného politického sporu. Kým KDH ju vníma ako otázku stability a rešpektu k existujúcim dohodám, Progresívne Slovensko hovorí o potrebe modernizácie a rovnosti. Jasné stanovisko kresťanských demokratov zároveň naznačuje, že táto téma môže v budúcnosti výrazne ovplyvniť možnosti povolebných koalícií.
-rvv-
