Bratislava 1. januára (TASR) – Mimoparlamentné PS a KDH vnímajú rok 2021 pre Slovensko v medzinárodnom kontexte pozitívne, oceňujú prínos hodnotovo ukotvenej zahraničnej politiky. SNS zase hovorí, že Slovensko si v minulom roku pokazilo najmä vzťahy vo Vyšehradskej štvorke (V4).

      „Táto vláda robí množstvo chýb, ale zahraničná politika medzi ne prevažne nepatrí,“ uviedol pre TASR europoslanec Michal Šimečka z PS. Vyzdvihol „špičkovú“ reprezentáciu prezidentky SR Zuzany Čaputovej v zahraničí, ako aj profesionálny a vecný štýl ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (nominant SaS).

      Odbornosť a profesionálny prístup zahraničnej politiky podľa PS celý rok „torpédoval“ Igor Matovič (OĽANO), pričom po jeho odchode z postu predsedu vlády sa situácia zlepšila a upokojila. Zahraničná politika podľa Šimečku ide dobrým smerom, no má na viac. „Zo skúseností a výsledkov našich europoslancov vieme, že slovenský hlas je na európskej scéne vítaný a úspešný. Vieme sa presadiť vytváraním nových spojenectiev, namiesto automatického opierania sa o V4, otváraním dôležitých tém a prinášaním originálnych riešení na problémy, ktorým čelíme v Európe všetci,“ doplnil Šimečka.

      Hnutie KDH víta, že vláda priniesla v kontexte členstva v EÚ a NATO spoľahlivosť a čitateľnosť a súhlasí s dôrazom na ľudskoprávnu dimenziu zahraničnej politiky. Významným momentom tohto roku bola podľa KDH návšteva pápeža Františka. „Ktorú sme z organizačného hľadiska zvládli vynikajúco s celosvetovým ohlasom,“ podotklo hnutie.              

      Oceňuje jasné vymedzenie Slovenska voči aktivite Maďarska skupovať slovenskú pôdu. „Vo vzťahu k Maďarsku je však poľutovaniahodná zahraničnopolitická dvojkoľajnosť spôsobená postojmi niektorých predstaviteľov súčasnej vládnej koalície,“ doplnilo hnutie. Pozitívne hodnotí vzťahy so susednými štátmi aj s ostatnými krajinami EÚ, tiež kroky smerujúce k zvýšeniu ekonomickej spolupráce s Taiwanom. Skonštatovalo, že bilaterálne vzťahy s Ruskom ochladli v dôsledku vyhostenia diplomatov v súvislosti s kauzou výbuchu muničného skladu vo Vrběticiach. Vyzdvihlo pomoc Slovenska Poľsku a Ukrajine, aj podporu rozširovania EÚ na Západný Balkán. 

      KDH zároveň zdôraznilo potrebu upriamiť pozornosť na čoraz asertívnejšie správanie autoritárskych a totalitných režimov vo svete. Víta preto prijatie bezpečnostnej a obrannej stratégie. Z bezpečnostného hľadiska hnutie považuje za veľmi negatívne dokončenie plynovodu Nord Stream 2, ktorý Slovensko kritizovalo už pri jeho začiatkoch.

      Strana SNS má za to, že Slovensko si v minulom roku pokazilo najmä vzťahy vo V4. „Vo chvíľach, keď Maďarsko a Poľsko boli atakovaní Bruselom, Slovensko nepodporilo Maďarsko a Poľsko. Slovensko sa stalo absolútnym vazalom Bruselu a dostali sme sa do totálnej podriadenosti Európskej komisie,“ uviedla strana s tým, že zo Slovenska prestáva byť suverénny štát. 

      Žiaden z ústavných činiteľov podľa SNS nemá dobré medzinárodné vzťahy, takže nie je možné, aby sa cez nich Slovensko zapájalo do strategických tém na západe či východe. „Aj Glasgow, konferencia, kde letela prezidentka, sa skončila fiaskom bez akýchkoľvek záverov, relevantných dokumentov,“ doplnila SNS.

      Strana zhodnotila aj činnosť EÚ. Tvrdí, že nevie prijímať opatrenia, nerieši problémy a zlyhala aj v oblasti pandémie. „Zobrala si len čerešničku na torte, nakúpili za miliardy eur vakcíny a dnes nútia slabých premiérov, aby ich poslúchali, aby nakúpili tieto vakcíny a minuli ich,“ skonštatovala SNS. Kritizuje tiež Matovičovu návštevu u francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.