Vedci čoraz častejšie upozorňujú, že zdravotné účinky kávy nezávisia len od počtu vypitých šálok, ale aj od toho, kedy si ju doprajeme. Najnovšie výskumy naznačujú, že práve ranná káva môže výrazne prispieť k ochrane srdca a celkovému zdraviu.
Štúdia publikovaná v odbornom časopise European Heart Journal, na ktorú upozornil portál Health.com, analyzovala údaje viac než 40-tisíc dospelých počas desiatich rokov. Výsledky sú pre milovníkov kávy povzbudivé – no len za určitých podmienok.
Ráno áno, celý deň radšej nie
Ľudia, ktorí pili kávu predovšetkým v ranných hodinách, mali:
-
o 16 % nižšie riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny,
-
až o 31 % nižšie riziko úmrtia na srdcovo-cievne ochorenia.
Naopak, u tých, ktorí si kávu rozkladali počas celého dňa, sa tento ochranný efekt neprejavil.
Podľa vedcov to súvisí s cirkadiánnym rytmom a hormonálnymi procesmi v tele. Kofeín prijatý neskoro popoludní alebo večer môže:
-
narušiť tvorbu melatonínu,
-
zhoršiť kvalitu spánku,
-
zvýšiť nočný krvný tlak, čo zvyšuje riziko infarktu a mŕtvice.
Protizápalové účinky kávy sú pritom najvýraznejšie práve ráno, keď má organizmus prirodzene vyššiu hladinu zápalových markerov.
Pozor na kávu nalačno a sladké prísady
Dôležitý nie je len čas, ale aj spôsob konzumácie. Odborníci upozorňujú, že:
-
káva na prázdny žalúdok môže podporiť nadmernú tvorbu žalúdočnej kyseliny,
-
môže viesť k refluxu, nevoľnosti či podráždeniu žalúdka.
Zaujímavosťou je, že tmavo pražená káva býva často kyslosťou šetrnejšia než svetlá, čo vyvracia rozšírený mýtus.
Rizikom sú aj:
-
nadbytok cukru, sirupov a smotany,
-
umelé sladidlá, ktoré môžu negatívne ovplyvniť črevnú mikroflóru a metabolizmus.
Koľko je ešte bezpečné?
Všeobecné odporúčanie znie:
-
maximálne 400 mg kofeínu denne (približne 3–4 šálky klasickej kávy),
-
ideálne v dopoldňajších hodinách,
-
s minimom sladidiel a dochucovadiel.
Ranná šálka kávy tak nemusí byť len príjemným rituálom na prebudenie, ale aj jednoduchým krokom k lepšiemu zdraviu srdca a kvalitnejšiemu spánku.
