Čokoláda – sladká pochúťka, ktorá si podmanila svet, má fascinujúcu históriu plnú legiend, kultúrnych tradícií a technologických objavov. Vydajme sa na cestu jej pôvodu, od posvätných obradov Aztékov až po moderné čokoládové tyčinky.
Nebeský pôvod čokolády
Podľa aztéckej legendy kakaové bôby priniesol svätý muž priamo z raja a zasadil ich vo svojej záhrade. Hovorilo sa, že ten, kto ich skonzumoval, získal univerzálne poznanie. Aj dnešní milovníci čokolády môžu ľahko uveriť, že táto pochúťka má božský pôvod. No ale ak by čokoláda skutočne prinášala múdrosť, dnes by sme boli asi všetci geniálni!
Kakao a čokoláda: Odkiaľ pochádzajú tieto slová?
Slovo kakao pochádza z aztéckeho cacauatl, označujúceho strom kakaovníka a jeho plody. Pôvodne rástol v tropických oblastiach okolo Amazonky. Čokoláda, na druhej strane, pravdepodobne pochádza z mayského xocóatl. Tento pojem označoval nápoj pripravený z kakaovej pasty a vody, ktorý sa často ochucoval vanilkou alebo korením.
Čokoláda ako symbol luxusu
Pre Mayov a Aztékov bola čokoláda výsadou vyššej triedy. Kakaové bôby slúžili ako platidlo – doslova ste nimi mohli zaplatiť za tovar alebo služby. Z čokolády sa pripravoval nápoj, ktorý sa považoval za zdravý a energeticky bohatý.
Pražené kakaové bôby sa drvili na múku, miešali s vodou a dochucovali medom či korením. Čokoláda sa nielen pila, ale jej kakaové maslo sa využívalo aj na výrobu liekov a kozmetiky.
Čokoláda dobýva Európu
Keď v roku 1528 Hernán Cortés priniesol kakaové bôby do Španielska, európski šľachtici spočiatku nevedeli prísť čokoláde na chuť. Zlom nastal, keď ju ochutili vanilkou a cukrom. Hustý, korenistý nápoj sa stal hitom medzi aristokraciou. V 17. storočí sa čokoláda rozšírila do Talianska a Holandska a neskôr sa stala obľúbenou aj vo Francúzsku, kde si ju zamilovali dámy kráľovského dvora.
Pápež a čokoláda počas pôstu
V katolíckych krajinách, ako Španielsko a Taliansko, sa čokoláda stala neodmysliteľnou súčasťou pôstu. Bola považovaná za nápoj, ktorý neporušuje prísne pravidlá. V roku 1569 pápež oficiálne rozhodol, že čokoládu je možné konzumovať počas pôstu – a tento zvyk si mnohí s radosťou osvojili. S príchodom rokoka sa čokoláda premenila na symbol elegancie a zmyselnosti. Stala sa obľúbeným nápojom dámskych salónov a bola považovaná za afrodiziakum. Tento trend odštartovala španielska princezná Mária Terézia Habsburská, ktorá ju priniesla na francúzsky dvor po sobáši s kráľom Slnko – Ľudovítom XIV.
Čokoláda ako masový prostriedok
V 19. storočí sa čokoláda stala skutočne dostupnou širšej vrstve obyvateľstva, čím sa skončila éra, keď bola výsadou iba šľachty a bohatých. Tento prelom bol umožnený technologickými inováciami, ktoré zásadne zmenili výrobu čokolády. Zásadný posun v spracovaní kakaových bôbov priniesol holandský chemik Coenraad Johannes van Houten, ktorý v roku 1828 vynašiel hydraulický lis na odstraňovanie kakaového masla z bôbov. Táto technológia umožnila výrobu suchého kakaového prášku, ktorý bol nielen ľahšie spracovateľný, ale aj lacnejší.
Rok 1826 bol ďalším prelomovým bodom, keď Philippe Suchard, švajčiarsky podnikateľ, založil prvý mechanizovaný závod na výrobu čokolády. Využil starý mlyn, ktorý upravil tak, aby umožnil efektívnejšie spracovanie čokolády. Jeho stroje dokázali denne vyrobiť 25 až 30 kilogramov čokolády, čo bolo na tú dobu revolučné množstvo.
Svetová pochúťka
Dnes je čokoláda súčasťou globálneho trhu s produkciou stoviek ton denne. Či už v podobe pralinky, horúcej čokolády alebo čokoládovej torty, tento sladký poklad zostáva symbolom radosti, luxusu a lásky. A kde sa jej konzumuje najviac? Samozrejme vo Švajčiarsku – priemerný Švajčiar skonzumuje približne 8,8 kilogramu čokolády ročne. Nasledujú Nemecko s 8,4 kg, Írsko s 8,3 kg a Spojené kráľovstvo s 8,2 kg na osobu ročne. Na opačnom konci rebríčka sa nachádzajú krajiny ako India a Čína, kde je spotreba čokolády na obyvateľa výrazne nižšia, a to na úrovni 1 kg a 0,2 kg. Slovensko je v „zdravom strede“ s priemerom 5,1 kg čokolády na hlavu.
Autor: Marek Kurta
