Ernest Hemingway, laureát Nobelovej ceny, ikonický spisovateľ a muž, ktorého život by mohol byť napísaný ako dobrodružný román, mal povesť človeka, ktorý si rád hral so životom a smrťou. No aj pri jeho dramatickom štýle života rok 1954 priniesol skúsenosť, ktorá šokovala aj tých, ktorí už o Hemingwayovi počuli kdečo. Počas jediného víkendu prežil dve letecké havárie, pričom každá z nich by stačila na zaplnenie novinových titulkov.
Láska, dobrodružstvo a Uganda
V januári 1954 Hemingway a jeho štvrtá manželka Mary Welsh, fascinovaní divokou prírodou Afriky, vyrazili na poznávací zájazd do Ugandy. Pre spisovateľa, ktorý miloval safari, boli lov a dobrodružstvo ideálnym spôsobom ako utiecť od literárneho sveta.
Ich cestu však prerušila udalosť, ktorá vyzerala ako scéna z akčného filmu. Lietadlo, ktorým cestovali, sa zrútilo uprostred ugandskej džungle. Pilot, Hemingway a Mary prežili, no boli nútení stráviť noc v divočine plnej nebezpečných zvierat, vrátane levov a hrochov, ktoré Hemingway považoval za najnebezpečnejšie zviera Afriky.
Druhá šanca… alebo ďalší pád?
Keď sa nasledujúce ráno konečne dostavila záchrana, Hemingway a Mary nastúpili do záchranného lietadla v domnienke, že najhoršie už majú za sebou. Ale osud mal pre nich ďalší zvrat. Záchranné lietadlo narazilo na technické problémy a tiež havarovalo – a tentoraz začalo horieť.
Ako hrdina zo svojich vlastných románov, Hemingway nečakal na zázraky. Otvoril dvere lietadla pomocou hlavy (!) a zachránil nielen seba, ale aj Mary. Výsledkom tohto hrdinského činu boli však vážne zranenia, vrátane popálenín, modrín a otrasu mozgu. A, samozrejme, úplne zničená batožina.
Gin, banány a Hemingwayov úsmev
Ak by ste očakávali, že po tomto dvojitom nešťastí by Hemingway smútil nad stratou svojho kufra, mýlili by ste sa. Keď ho konečne zachránili, podľa článku v The New York Times si Hemingway vykračoval džungľou s úsmevom na tvári, nesúc zväzok banánov a fľašu ginu. Jeho správanie odrážalo nielen jeho nezlomného ducha, ale aj jeho charakteristický čierny humor.
Hemingway a smrť: starí známi
Hemingway mal k smrti bližšie než väčšina ľudí, čo ho inšpirovalo k napísaniu niektorých jeho najlepších diel. Už pred africkým dobrodružstvom čelil rizikám – ako vodič sanitky počas prvej svetovej vojny, zranený novinár v španielskej občianskej vojne a fanúšik býčích zápasov.
Ale tieto dve letecké nehody v Ugande sú dôkazom jeho šťastia v nešťastí. Hemingway však zvykol spoliehať sa na osud, veď povedal: „Život každého človeka končí rovnako. Iba detaily o tom, ako žil a ako zomrel, odlišujú jedného človeka od druhého.“ A tie jeho detaily teda stáli za to.
Čo si z toho zobrať?
Tieto udalosti sú fascinujúcim pripomenutím nielen Hemingwayovej odvahy, ale aj jeho schopnosti čeliť osudu s humorom a bez strachu. Jeho príbeh nás učí, že aj v najhorších chvíľach je možné nájsť dôvod na úsmev – aj keď je to len kvôli banánom a ginu.
Takže nabudúce, keď budete mať pocit, že máte zlý deň, spomeňte si na Ernesta Hemingwaya a jeho víkend v Ugande. Dve havárie za dva dni? A predsa sa z toho dostal ako víťaz – so škrabancami, ale neporazený.
Autor: Marek Kurta
