Ak existuje v dejinách vládca, ktorý zomrel tak nečakane, že by si to netrúfli napísať ani scenáristi televíznych telenoviel, je to Fridrich I. Barbarossa – muž prezývaný „Ryšavá brada“, vládca Svätej rímskej ríše a legenda nemeckého stredoveku. A tiež jediný cisár, ktorého telo bolo – bez najmenšieho preháňania – uvarené vo vlastnej šťave.
Ale pekne po poriadku.
Cisár superstar vyráža na tretiu križiacku výpravu
Barbarossa (1122 – 1190) bol už vo svojej 60-ke niečo ako stredoveká hviezda – extrémne úspešný, rešpektovaný a s reputáciou, ktorá presahovala celé Európy. Historik Thomas Asbridge ho nazval „najskúsenejším štátnikom Európy“. A keď Saladin v roku 1187 dobyl Jeruzalem, Európa zareagovala presne tak, ako keď niekto prevrhne v krčme pivo: „Tak toto si teda nenecháme! Chlapci, ideme!“
Barbarossa vzal do ruky meč, do sedla posadil už trošku unavené kĺby a vyrazil na cestu s armádou približne 15 000 mužov.
Pre porovnanie – vtedajšia cestná premávka pozostávala prevažne z mulíc, oslov a občasného pútnika, takže to musel byť pohľad ako z hollywoodskeho blockbusteru. A zatiaľ čo Richard Levie srdce sa nechal pohodlne doviezť loďou, Barbarossa to zobral po starom: pešo a na koňoch cez Európu a Anatóliu.
A darilo sa mu! Porazil Byzantíncov, rozmetal Turkov pri Ikóniu a vyzeralo to, že dôjde až do Svätej zeme ako absolútny víťaz.
Ale potom prišla rieka…
Obr. 1: Tretia križiacka výprava. Zelená šípka označuje postup Barbarossu.
Najslávnejšie kúpanie v dejinách – a zároveň posledné
Dňa 10. júna 1190 sa Barbarossa rozhodol prekročiť rieku Saleph (dnešná Göksu). Bol horúci deň, cisár bol už unavený a vtedy urobil rozhodnutie, aké robí každý chlap po päťhodinovej túre v horúčave: „Ochladím sa.“
A tu začína dedičstvo stredovekých „spoľahlivých“ kronikárov:
-
podľa jednej verzie sa išiel osviežiť a šok z ľadovej vody mu spôsobil infarkt,
-
podľa druhej sa kôň pod ním šmykol, spadol do vody a utopil
-
a podľa tretej do niečoho narazil a utopil sa, lebo nevedel plávať.
Čo presne sa stalo, asi nezistíme nikdy. Možno sa len šiel kúpať v brnení. Ale fakt je, že najmocnejší muž Európy zahynul v rieke ako unavený turista na splave. Saladin sa o pár týždňov neskôr údajne úprimne potešil. Európania – o niečo menej.
A teraz to najlepšie: „Operácia vývar“
Cisárova armáda sa dostala s telom až do Antiochie, kde nastala veľká otázka:
„Chlapci, čo urobíme s tým cisárom, keď ho chceme pochovať v Jeruzaleme, ale máme ešte stovky kilometrov po rozpálenom Blízkom východe?“
A tak niekto vyslovil vetu, ktorú by si nikto prítomný radšej nikdy nebol vypočul: „No… môžeme ho uvariť.“
A oni to naozaj urobili. Barbarossovo telo uvarili, aby sa oddelilo mäso od kostí – v podstate stredoveká verzia konzervácie telesných pozostatkov. Fascinujúco nechutné, ale praktické.
Mäso oddelené od kostí nakoniec pochovali v katedrále sv. Petra v Antiochii. Kosti chceli doniesť až do Jeruzalema, to sa im ale nepodarilo, takže ich nakoniec pochovali v Tyre. Cisár tak mohol byť pochovaný v celku, no čo už, nie vždy všetko vyjde. Barbarossa ostal zjednotený s celým Levantom tak, ako by určite nechcel.
Obr. 2: Idealizovaný Barbarossa ako kráľ križiak.
Armáda sa rozpadá a Saladin si vydýchne
Smrť Barbarossu bola pre nemecké vojsko devastujúca. Podľa historika Rodneyho Starka: „Obrovské počty vojakov jednoducho vstali a išli domov.“
Syn Fridrich zo Švábska sa síce pokúsil viesť zvyšok armády ďalej, ale bez otca už to prosto nebolo ono.
A tak sa Tretia križiacka výprava nakoniec preslávila najmä Richardom Levie srdce – nie Barbarossom.
Cisár, ktorý sa stane legendou
V Nemecku to však s Barbarossom len tak neskončilo. Podľa legendy nezomrel, len spí v hore Kyffhäuser a raz sa vráti, keď bude nemecký národ potrebovať jeho silu.
Áno, niečo ako stredoveká verzia Captain America, ale s bradou a korunou.
Legenda bola taká silná, že ju o viac ako 700 rokov neskôr vytiahol aj Adolf Hitler a pomenoval po ňom svoju operáciu proti Sovietskemu zväzu. Tiež nie veľmi úspešnú.
Záver: veľký cisár, malá rieka a ešte menšie plavecké schopnosti
Fridrich Barbarossa bol jeden z najvýznamnejších panovníkov Európy. Mocný, slávny, obdivovaný… A zároveň muž, ktorého smrť pripomína skôr nešťastný víkendový výlet než koniec svetovej legendy. A jeho posmrtný „osud“? Stačí povedať, že máloktorý panovník bol tak doslova premenený na polievku…
Autor: Marek Kurta
