Referendum o zmene ústavy, ktorá by umožnila predčasné voľby, bolo neplatné. Iste nejde o úspech, ale ani o porážku, lebo účasť na ňom sa stala vážnym varovaním pre vládu v demisii i jej podporovateľov ako aj prezidentku, že čas na čo najskoršie voľby dozrel.

Na výsledku referenda nie je nič divné, keď si zhrnieme, čo jeho uskutočneniu predchádzalo. Išlo o nesmierny strach skupiny osôb, ktorú medzitým médiá začali označovať za ex-koalíciu (niekedy aj torzo koalície), ale aj nečistú hru prezidentky s Ústavným súdom. Vyjadrenia boli pestré od prefíkane pokrytecky spochybňujúcich túto najvyššiu formu demokracie až po surové agresívne osočovanie.

Neustále útoky voči referendu a jeho iniciátorom, jeho označovanie za referendum Smeru a Fica a pod., nemohli ostať bez následkov na účasti. Podpísalo sa na tom aj „zarezanie“ referenda prezidentkou v roku 2021 z vykonštruovaných dôvodov. Záznam z tlačovej konferencie, na ktorej vystupoval predseda Ústavného súdu pri zdôvodňovaní výroku o nesúlade referendovej otázky s ústavou, by sa mal študentom práva už na bakalárskom stupni premietať ako odstrašujúci  príklad správania sudcu, ktorý má s niečím ťažkosti…

V antikampani sa vyznamenali aj médiá hlavného prúdu, vrátane poľutovaniahodnej RTVS, ktoré referendum ignorovali, hoci ináč vedia urobiť z nejasného marginálneho problému „liberálneho charakteru“ vec takmer celoplanetárneho významu. No a opakovaným dôkazom úbohej ľudskej úrovne niektorých pracovníkov týchto médií boli ich oplzlosti, ktoré zachytili nevypnuté mikrofóny po tlačovej konferencii Smeru-SSD k výsledkom referenda.

Politická lož, faloš a nenávisť sa na Slovensku dostala opäť na vyššiu úroveň. Zdá sa, že v politike ex-koalície, ktorá má stále sympatie prezidentky (napriek pokračujúcim psychopatickým útokom predsedu OĽANO), neexistujú nijaké morálne ani právne zábrany a absentujú aj elementárne pozitívne ľudské vlastnosti. Bašovanie „hegerematovičovlády“ viedlo k nesmiernym ekonomickým škodám i obetiam na životoch (pri nezvládnutí pandemickej situácie). Zatiaľ posledným prejavom zločinnej hospodárskej neschopnosti vlády riešiť problémy, sa stal definitívny koniec Slovalca v Žiari nad Hronom. V podmienkach rastu dopytu po hliníku na pozadí ekonomickej krízy v Európe a bojov na Ukrajine je to nenahraditeľná škoda. Podnik ročne vyrábal približne 160 000 ton hliníka a hliníkových výrobkov. Pôvodne mal 450 zamestnancov, z ktorých sa časť prepustila už dávnejšie, pričom na podnik bolo podľa médií naviazaných ďalších približne 2500 pracovných miest.

Ak vezmeme do úvahy ďalšie aktuálne ťažkosti, ktoré vláda spôsobila samosprávam, rozvrátené zdravotníctvo a školstvo, upadajúcu masu stredných a malých podnikov atď., toľko škody a nešťastia pre obyvateľov Slovenska nepriniesla zrejme ani jedna vláda po druhej svetovej vojne. Súťažiť môže azda len s „dzurindovskými vládami“ s ich úplatnou privatizáciou a iným rozkrádaním majetku štátu.

Neplatnosť referenda má z tohto hľadiska zlý dopad najmä preto, že umožní temnej vláde v demisii ničiť Slovensko ešte minimálne osem ďalších mesiacov. Zostavenie novej vlády po predpokladaných voľbách 30. septembra môže nejaký ten týždeň trvať. Súhlasíme s prof. Emilom Višňovským, ktorý v príspevku Občan a štát 22. januára v internetovom časopise Slovo uviedol: „To je ešte horšie, ba najhoršie zo všetkého“.

Musíme si však počkať na 24. januára, kedy má byť zasadnutie NR SR, kde bude na programe novela Ústavy SR, čo nakoniec z poslancov ex-koalície “vypadne“. Podľa vyjadrenia rôznych osôb z tohto okruhu nie je vylúčené ani vytvorenie ďalšieho ústavnoprávneho „mačkopsa“. Zatiaľ to vyzerá na dojemnú, „znovu nájdenú“ zhodu tých „najdemokratickejších“ síl na Slovensku od čias prevratu. Pokračuje aj šírenie jedovatých nezmyslov o tom, čím sa stala táto vláda pre Slovensko a prečo musí pôsobiť čo najdlhšie. Čoskoro však medzi zložkami ex-koalície začne politický boj na život a smrť v súvislosti s voľbami. To sa ešte „dozvieme“ veci, ktoré na seba nakydajú a len ďalej zvýšia nechuť občanov k politike.

V súvislosti so zvrhlým praktizovaním demokracie v ex-koalícii, ktorá má stále sympatie prezidentky, sa vrátime k postojom súčasných pohlavárov štátu k referendu. Prezidentka si urobila ďalšiu blamáž, keď ju konfrontovali s jej vlastnými názormi pred rokmi, ktoré na tému referenda uviedla. Pri tom všetkom, čo už „liberálnodemokraticky“ urobila, aby sa zapáčila Washingtonu, to nie je pre tých, čo nie sú jej stúpencami, nič prekvapujúce. Niektoré zdroje uvádzajú, že po referende sa posilnila jej pozícia. No, ak sa na vec pozrieme z hľadiska toho, že uviedla, že trvá na tom, aby boli predčasné voľby v prvej polovici tohto roku, tak jej prijaté riešenie na dôveryhodnosti nepridá. Ktovie ako by dopadlo z hľadiska jej neschopnosti samostatne konať ako hlava štátu, keby vymenovala novú vládu, ktorá sa mediálno-politicky označuje za „úradnícku“, hoci nikde v slovenských zákonoch nie je uvedené, čo to je. No a akú kreatúru by vymenovala do funkcie predsedu, pri jej politickej „šikovnosti“, nad tým radšej nebudeme špekulovať. Zrejme nechtiac hodila polienko pod nohy pre opakovane uchádzanie sa o post.

Neodpustíme si politicky málo korektnú poznámku, že súhlasíme s Robertom Ficom, ktorý nedávno uviedol, že s jej výberom prezidentky mal Soros šťastnejšiu ruku ako pri jej predchodcovi. Ešte nie je na konci svojho obdobia, ale podporou niektorých krokov „hegerematovičovlády“ a konaním v zahraničnopolitickej a bezpečnostnej politike, stihla už narobiť pre Slovensku väčšie škody ako jej predchodca.

Pozícia predsedu NR SR, ktorý sa vo funkcii stal „gumovým“ politikom, je tiež nepekná. Zrejme na základe svojho pôsobenia v dávnejších časoch, vie, že treba čo najdlhšie sľubovať, to čo ho postaví do dobrého svetla. Nakoniec sa však rozhodne pre to, čo je pre neho najvýhodnejšie. Starú latinskú zásadu kompromisu „do ut des“ (dávam, aby si mi dal), sa možno pokúša zmeniť na zištne dávam, aby som z toho mal úžitok… Jeho postoj bol asi z troch pohlavárov najvyhýbavejší a nič iné sa od neho nedalo očakávať. Zdá sa, že dlhodobo hrá na to, aby sa stal po voľbách subjektom, s ktorým budú chcieť ísť do koalície takmer všetci (niekoho vylúčil sám). V politike sa to občas vypomstí a prinesie neželaný efekt.

Predseda vlády aj v tomto prípade len znovu dokázal svoju nesamostatnosť, ktorú rád zakrýva svätuškárskym výzorom a rečami. Necháme na jeho svedomí, či by človek, ktorý sa rád a často odvoláva na svoje náboženské cítenie (čo je samo o sebe pozitívne), mal tak aktívne podieľať na klamaní, podvádzaní a šírení nenávisti v politike i spoločnosti. Od neho sa aj preto, že bude asi aj najväčšou obeťou pádu vlády a budúceho možného vyvodzovania dôsledkov pre jej protiprávne pôsobenie, nedalo nič iné ako pokrytecké očakávať.

Okrem toho má predseda vlády obzvlášť v súčasnej krízovej ekonomickej a bezpečnostnej situácii aj nenahraditeľnú úlohu v systéme pôsobenia USA a NATO (EÚ sa už úplne dala do ich područia, takže o nej je zbytočné sa zmieňovať). Obetavo mu pri tom pomáhajú minister zahraničných vecí a minister obrany. Rýchle predčasné voľby by USA ani NATO nepotešili. Zaoberať sa postojmi týchto ministrov ako aj ďalších najvernejších stúpencov vlády v demisii nie je potrebné, lebo všetko to je na jedno kopyto.

Nakoniec čísla, ktoré sa uvádzajú od zverejnenia výsledkov referenda. Treba ich stále opakovať, aby sa rozbil mýtus o neúspechu referenda, voči ktorému vláda v demisii za podpory prezidentky a médií robili všetko na zníženie účasti. A pozrime si aj to, koľko hlasov získali. Bokom necháme aktuálne výsledky prieskumov preferencií a dôveryhodnosti…