Vznik Čínskej ľudovej republiky (ďalej len ČĽR) 1. októbra 1949 mal ďalekosiahle historické dopady. Za takmer 75 rokov vývoja sa pozícia Pekingu vo svetovej politike viackrát zmenila a dnes ašpiruje na status superveľmoci, ktorá nemá svetovládne ambície.

Silnejúce postavenie Čínskej ľudovej republiky vo svete

Vzhľadom na veľkosť svojho územia, ale najmä početnosť obyvateľstva má Čína objektívne výnimočné postavenie vo svete. Vývoj komunistickej Číny poznamenali viaceré protirečenia a ťažkosti. V 90. rokoch minulého storočia sa Čína politicky i ekonomicky stabilizovala, čo sa postupne premietlo aj zlepšovania jej medzinárodného postavenia.

Posilňovanie medzinárodného postavenia Číny je v popredí pozornosti generácie komunistických vodcov na čele Si Ťin-pchingom (*1953), ktorý sa v roku 2012 stal generálnym tajomníkom Komunistickej strany Číny (ďalej len KSČ) a v roku 2013 prezidentom ČĽR. Otázkam postavenia Číny vo svete sa venovali aj dokumenty 20. zjazdu  KSČ, ktorý bol v októbri 2022 a vytýčili nové úlohy v tejto oblasti, ktoré vychádzajú zo situácie v 21. storočí.  

Čína je svetová veľmoc, v súčasnosti spravidla označovaná za druhú najsilnejšiu (najväčšiu). V posledných rokoch zvýšila dôraz na presadzovanie svojich národných záujmov. Vývoj Číny, najmä jej rastúca ekonomická sila, v poslednom desaťročí čoraz viac frustruje USA, ktoré sa vo vzťahu k nej, zjednodušene povedané, neraz nedokážu politicky ani diplomaticky ovládnuť. Prejavilo sa to už v období vlády Donalda Trumpa, ktorý útočil na Čínu nevyberanými spôsobmi. Súčasný kabinet Joea Bidena je voči Číne ešte agresívnejší.

Historicky ale v spojení so súčasnou medzinárodnou situáciou zdôrazníme, že Číňania sú bojovným národom, viedli mnoho vojen, ale nikdy neuskutočnili koloniálne ťaženia na spôsob západných veľmoci. K črtám čínskej politiky patrí pokoj a trpezlivosť, ktoré Západ už stáročia nepozná. Tretiu vybranú črtu čínskeho vnímania sveta predstavuje, že mu nechcú vládnuť. Počítajú s tým, že sa na ich záujmy bude prihliadať, pričom presadzujú víziu vytvorenia multipolárneho systému moci (medzinárodných vzťahov) vo svete.

Zvýšený dôraz, ktorý prikladá súčasné čínske vedenie zahraničnej politike, dokazuje aj to, že členom centra moci – Politbyra ÚV KSČ – sa stal skúsený diplomat, bývalý minister zahraničných vecí (2013 – 2022) Wang I (*1953). Od začiatku tohto roku je vedúcim novovytvoreného Úradu komisie ÚV KSČ pre zahraničné veci. Na Západe ho mediálne označujú za najvyššieho čínskeho diplomata, lebo členom Štátnej rady (vlády) je aj minister zahraničných vecí Čchin Kang (*1966), ktorý bol v rokoch 2021 – 2022 veľvyslancom v USA.

V línii reflexie pozície ČĽR vo svetovej politike bola spracovaná koncepcia Globálnej bezpečnostnej iniciatívy (ďalej len Iniciatíva). Na  webovej stránke Ministerstva zahraničných vecí bol jej text zverejnený 21. februára 2023. Podľa neoficiálnych zdrojov vychádza z návrhov Si Ťin-pchinga, ktorý sa na jej začiatku aj uvádza. Považujeme za vhodné obsah Iniciatívy, ktorému venovali médiá hlavého prúdu minimálnu pozornosť, objasniť podrobnejšie a v širších súvislostiach.

K zameraniu Globálnej bezpečnostnej iniciatívy

Dokument pozostáva okrem úvodu z troch častí. Prvá časť objasňuje všeobecne koncepciu Iniciatívy a jej základné princípy. V druhej časti sú uvedené priority spolupráce. Tretia časť sa venuje platformám a mechanizmom spolupráce. Poznamenáme, že aj v anglickej verzii text obsahuje prvky kvetnatého čínskeho vyjadrovania, ale prekladatelia používajú pojmy, ktoré patria k súčasnej západnej bezpečnostno-politickej terminológii.

V obsahu Iniciatívy sa do určitej miery a nepriamo reaguje na Národnú bezpečnostnú stratégiu USA z októbra 2022 (nikde sa to však neuvádza), hoci má celkom inú štruktúru i zameranie a samozrejme aj „duch“. Globálna situácia sa hodnotí podobne, ale bez toho, aby sa poukazovalo na tých, ktorí ju „zapríčinili“ ani nikto sa neoznačuje za „zlého“. Spôsoby riešenia jej problémov sú diametrálne iné.

Zásadný rozdiel je v tom, že čínske hodnoty a model spoločnosti sa nepovažujú za jedine prípustné, ktorým sa musí podriadiť celý svet. Iniciatíva vychádza z čínskeho pohľadu na svet, ale dôraz kladie na medzinárodný (globálny) rozmer riešenia problémov bezpečnosti, ktorý by mal rešpektovať existenciu viacerých pohľadov.

Na rozdiel od dokumentov USA a NATO sa neuvádzajú protivníci či nepriatelia alebo predstavitelia „zla“ a teda ani nikto nie je kritizovaný. Predpokladá sa skutočná rovnoprávnosť všetkých štátov pri spolupráci v bezpečnostnej oblasti. Čína chce svojim návrhmi prispieť k zlepšeniu bezpečnosti v globálnom i regionálnych rozmeroch.

Úvod – pozadie Iniciatívy

Z hľadiska teórie sa bezpečnosť chápe v širšom zmysle. Poukazuje sa na to, že sa týka blaha ľudí všetkých štátov. Súvisí so svetovým mierom a rozvojom i budúcnosťou ľudstva.

Svet sa mení tak ako nikdy dosiaľ a objavujú sa riziká a výzvy, ktoré sa predtým vyskytovali len zriedka. Narastajú deficity mieru, rozvoja, bezpečnosti a správy vecí verejných a svet je opäť na križovatke dejín.   

Nachádzame sa v čase plnom výziev, ktorý prekypuje aj nádejou. Udržiavanie svetového mieru a bezpečnosti a podpora globálneho rozvoja a prosperity by mala byť spoločnou snahou všetkých štátov. Optimisticky sa poukazuje na presvedčenie o nezastaviteľných historických trendoch mieru, rozvoja a výhodnej spolupráce.

Iniciatíva vyzýva štáty, aby sa solidárne prispôsobili meniacemu sa medzinárodnému prostrediu a riešili zložité a vzájomne prepojené bezpečnostné výzvy s prístupom výhodným pre všetkých. Cieľom Iniciatívy je prispieť k odstráneniu základných príčin medzinárodných konfliktov, zlepšiť riadenie globálnej bezpečnosti, podporiť spoločné medzinárodné úsilie o zvýšenie stability a istoty sveta a trvalý mier a rozvoj v ňom.

O koncepcii a základných princípoch Iniciatívy

Iniciatíva sa odvoláva na víziu bezpečnosti, ktorú v roku 2014 uviedol Si Ťin-pching a stretla sa s pozitívnym ohlasom medzinárodného spoločenstva. Vychádzala z toho, že sa má rešpektovať a zaisťovať bezpečnosť každého štátu. Uplatňovala holistický prístup k riešeniu bezpečnostných problémov v tradičných aj netradičných oblastiach prostredníctvom politického dialógu a mierových rokovaní. Bezpečnosť sa považovala za pevnú a udržateľnú len vtedy, keď bude podporená morálkou, spravodlivosťou a správnymi myšlienkami.

Za základné princípy (niekedy sa označujú aj za záväzky) bezpečnosti v Iniciatíve sa považujú:

1. Úsilie o vytvorenie spoločnej, komplexnej, kooperatívnej a udržateľnej bezpečnosti.
2. Rešpektovanie zvrchovanosti a územnej celistvosti všetkých štátov.
3. Dodržiavanie cieľov a zásad Charty OSN.
4. Rešpektovanie legitímnych bezpečnostných záujmov všetkých štátov.
5. Presadzovanie mierového riešenia sporov medzi štátmi prostredníctvom dialógu.
6. Zaistenie bezpečnosti v tradičných i netradičných oblastiach.

Obsah princípov je v Iniciatíve doplnený o ďalšie aspekty a detaily. Poukazuje sa na to, že princípy pôsobia v dialektickej jednote, sú prepojené, navzájom sa dopĺňajú a posilňujú. Zdôrazňuje sa, že dôležitou požiadavkou fungovania tohto celku je aj potreba brať vážne obavy každého štátu o svoju bezpečnosť. K tomu možno len dodať, že nielen Západ či USA sa môžu cítiť ohrozené aktérmi z „nezápadného“ sveta, ale aj štáty v „nezápadnom“ svete sa môžu cítiť ohrozované Západom či USA.

O prioritách spolupráce

Iniciatíva by mala prispieť k dosiahnutiu trvalého svetového mieru, kde by všetky štáty mohli profitovať z pokoja a stability a ľudia žiť šťastne. Dosiahnutie tohto stavu vyžaduje solidárnosť, ktorá by podporovala spoločnú, univerzálnu  bezpečnosť a vytvorila svet bez strachu.

Na naplnenie tejto vízie je Čína pripravená na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni spolupracovať so všetkými štátmi a medzinárodnými organizáciami a podporovať koordináciu bezpečnostných koncepcií a zbližovanie záujmov. Iniciatíva široko načrtáva  základné oblasti – priority – bezpečnostnej spolupráce, ktoré sú zhrnuté do 20 bodov, zahŕňajúcich riešenie bezpečnostných problémov globálneho i regionálneho charakteru na celom svete. V zostručnenej podobe uvedieme, že k spolupráci sa vyzýva predovšetkým v oblastiach:

• aktívneho podielu na pôsobení OSN,
• koordinácie a interakcie veľkých štátov pri budovaní vzťahov mierového spolunažívania, stability a vyváženého rozvoja,
• presadzovania konsenzu, že „nukleárnu vojnu nemožno vyhrať a nikdy sa nesmie viesť“,
• implementácie rezolúcie o Podpore medzinárodnej mierovej spolupráce prijatej na 76. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN,
• podpory politického urovnania medzinárodných a regionálnych ohnísk napätia (tu sa poukazuje aj potrebu podpory riešenia ukrajinskej krízy cestou rokovaní),
• podpory a zlepšovania regionálnej bezpečnostnej spolupráce v rámci ASEAN (Association of Southeast Asian Nations – Združenia národov juhovýchodnej Ázie),
• implementácie päťbodového návrhu na realizáciu mieru a stability na Blízkom východe (ČĽR ho predložila v marci 2021),
• podpory úsilia afrických štátov, Africkej únie a regionálnych organizácií pri riešení bezpečnostných problémov,
• podpory latinskoamerických a karibských štátov a regionálnych organizácií pri plnení záväzku o regióne ako zóne mieru,
• zvýšenia pozornosti riešeniu problémov tichomorských ostrovov a zlepšeniu ich schopnosti vysporiadať sa s netradičnými bezpečnostnými hrozbami,
• posilňovania námorného dialógu, riešenia nadnárodných zločinov na mori vrátane pirátstva a ozbrojených lúpeží, ako aj dialógu o problémoch na hraničných riekach a riekach pretekajúcich viacerými štátmi,
• posilnenia úlohy OSN ako ústredného koordinátora v globálnom boji proti terorizmu,
• prehĺbenia medzinárodnej spolupráce v oblasti informačnej bezpečnosti,
• posilnenia riadenia rizík biologickej bezpečnosti,
• posilnenia riadenia medzinárodnej bezpečnosti v oblasti umelej inteligencie a ďalších rozvíjajúcich sa technológií,
• posilnenia medzinárodnej spolupráce a ochrany medzinárodného poriadku vo vesmíre podporeného medzinárodným právom, ako aj odmietnutia rozmiestňovania zbraní vo vesmíre,
• podpory Svetovej zdravotníckej organizácie pri jej úlohe v globálnom riadení v oblasti verejného zdravia,
• zabezpečenia globálnej potravinovej bezpečnosti a energetickej bezpečnosti,
• efektívnej implementácie Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu,
• podpory spolupráce štátov pri riešení klimatických problémov.  

O platformách a mechanizmoch spolupráce

Zdôrazňuje sa zásada otvorenosti a inkluzívnosti a podpora účasti všetkých strán, aby sa aktívne hľadali nové formy a oblasti spolupráce. Na prvom mieste sa uvádza využitie pôdy OSN. Ide o potenciál diskusií o otázkach mieru a bezpečnosti vo Valnom zhromaždení, Rade bezpečnosti, výboroch OSN a sieti jej organizácií.

Ďalej ide o využitie možností v bezpečnostnej spolupráci, ktoré poskytujú BRICS a regionálne organizácie v Ázii, najmä Šanghajská organizácia spolupráce, Konferencia o vzájomných vzťahoch a budovaní dôvery v Ázii (založená 1999 so sídlom v Astane, anglický názov Conference on Interaction and Confidence Building Measures in Asia) a ďalšie mechanizmy spolupráce v Ázii.

Navrhuje sa uskutočňovanie konferencií na vysokej úrovni k posilneniu politickej komunikácie, podpore medzivládneho dialógu a spolupráce ako aj k podpore synergie v medzinárodnom spoločenstve v oblasti bezpečnosti s cieľom riešiť súčasné výzvy v nej.

Ďalšie možnosti poskytuje využitie Fóra mieru a bezpečnosti Čína – Afrika, Fóra Blízkeho východu a ďalších medzinárodných platforiem dialógov k prehĺbeniu spolupráce v oblasti bezpečnosti. Vyzýva sa k vytváraniu ďalších bezpečnostných fór pre vlády, medzinárodné organizácie, think tanky s cieľom využívať ich pri globálnom riadení bezpečnosti. Ide najmä o platformy a mechanizmy v boji proti terorizmu, o kybernetickej bezpečnosti, biologickej bezpečnosti a rozvíjajúcich sa technológií, ktoré by mali zlepšiť riešenie problémov v oblasti netradičnej bezpečnosti. Navrhuje sa aj zvýšenie výmen a spolupráce medzi vojenskými a policajnými akadémiami.

Na koniec uvedieme voľný preklad poslednej dlhej vety Iniciatívy, ktorá má už spomenutý   kvetnatý charakter: „Čína je pripravená pôsobiť so všetkými štátmi a národmi, ktoré milujú mier a usilujú sa o šťastie, aby riešili tradičné a netradičné bezpečnostné problémy, chránili mier a pokoj Zeme a spoločne vytvárali lepšiu budúcnosť pre ľudstvo, tak aby pochodeň mieru svietila po celom svete a odovzdávala sa z generácie na generáciu.

Len okrajom o nervóznych reakciách USA v čínskej otázke

Washington Iniciatívu privítal chladno. V médiách blízkych vládnucim kruhom sa rôzne spochybňovala. A politici poznačení zúrivou sinofóbiou sa k takému dokumentu pre istotu vyjadrujú len kriticky. Hlbšie zamyslenie sa nad dokumentom vo vládnucich kruhoch štátov NATO a EÚ absentuje, čo možno považovať aj za výsledkov podriadenia sa protičínskemu tlaku Washingtonu.

Problémy establišmentu USA sú v tom, že Iniciatíva „narúša“ ich deformovaný a dnes už aj degenerovaný koncept medzinárodného poriadku založeného na pravidlách. Ide však len o tie pravidlá, ktoré určuje Západ vedený USA a vyhovujú zachovaniu jeho dominancie vo svete.

Druhým problémom je solidarita, ktorú Iniciatíva navrhuje ako jedno zo základných východísk pre pôsobenie aktérov svetovej politiky. USA a ich spojenci však nič také vo vzťahu k štátom, ktoré sa im nepodriaďujú, nepripúšťajú. Aj západná bezpečnostná solidarita je len pre tých, ktorí „držia basu“ – ak by USA boli solidárne so svetom tam, kde je to skutočne potrebné, znamenalo by to koniec ich plánom na ovládanie sveta.

Doplníme jeden z nedávnych príkladov neprimeranej ale nervóznej reakcii Washingtonu na Čínu, ktorá sa zakladá na politickom a bezpečnostnom stihomame. Dnes je jasné, že atmosféra okolo údajného špionážneho čínskeho balóna, ktorá viedla k jeho zostreleniu 5. februára, bola zmanipulovaná. Netreba ani príliš veľa vojenskotechnického poznania na to, aby sme pochybovali o tom, že „špionážny“ balón, ktorý údajne dokázal sledovať „chúlostivé bezpečnostné objekty“ bol riadený tak diletantsky, že klesol do výšky, v ktorej mohli naňho vo svojom zvrchovanom priestore zaútočiť vojenské lietadlá USA.

Žiadne dôkazy o špionážnom charaktere balónu doteraz neboli predložené, hoci sa uskutočnila bombastická akcia vojenského námorníctva USA na vytiahnutie trosiek zostreleného balóna z mora. Administratíva Joea Bidena, ktorú sprevádza viacero vážnych politických i sociálno-ekonomických ťažkostí však mohla svojich občanov presviedčať, že je pripravená a schopná zasiahnuť proti akejkoľvek bezpečnostnej hrozbe.

Washington medzitým, aby zakryl fiasko tejto akcie, našiel ďalšie prejavy čínskej agresivity a hrozieb. A keď nič iné nie je naporúdzi vytiahne sa tchajwanská karta.

Záverom

Krátko sa ešte vrátime do histórie. V apríli 1954 podpísali dvaja velikáni svetovej politiky v 20. storočí čínsky predseda vlády Čou En-laj a indický predseda vlády Džaváharlál Néhrú dohodu o Tibete. V jej preambule bolo päť zásad prevzatých z budhizmu, ktoré sa stali základom vzťahov medzi Indiou a Čínou a považovali sa aj za zásady spolužitia štátov s rozdielnym politickým zriadením. Neskôr sa vžilo ich označenie panča šíla. Išlo o princípy rešpektovania územnej celistvosti a zvrchovanosti, neútočenia, nezasahovania do vnútorných záležitostí, rovnoprávnosti a vzájomnej výhodnosti a mierového spolužitia.

Možno povedať, že Iniciatíva je do určitej miery aj špecifickým pokračovaním prístupu k riešeniu problémov v medzinárodnej bezpečnosti v duchu panča šíla, pričom ich vidí v širšom pohľade ako je budhizmus a to v pohľade tradičnej i modernej čínskej filozofie.

Dá sa síce namietnuť, že vlastne nejde o nič nové pod Slnkom, lebo aj liberálnodemokratické zásady sú podobné. Áno, v mnohom sú podobné, ale Západ vedený USA ani dnes nerešpektuje princípy nezasahovania do vnútorných záležitostí a rovnoprávnosti a vzájomnej výhodnosti. Ako by to rešpektoval vo vzťahu k „nezápadnému“ svetu, keď vidíme, ako sa USA stavajú k EÚ – jednému zo svojich najbližších spojencov – ako k nerovnoprávnemu partnerovi a využívajú vo svoj prospech ekonomickú situáciu, v ktorej sa únia ocitla a nútia ju do vyčerpávajúcej podpory Ukrajiny.  

Už 24. februára sa zverejnil na webovej stránke Ministerstva zahraničných vecí ČĽR ďalší významný zahraničnopolitický a bezpečnostný dokument – čínsky pohľad na riešenie situácie na Ukrajine. Nazýva sa „Pozícia Číny pri politickom riešení ukrajinskej krízy“ a má 12 bodov. Obsahu textu sa budeme venovať v ďalšom článku.