Antická hygiena bez toaletného papiera – keď sa pod zadkom písali dejiny
Myslíš si, že najväčšia hrozba staroveku boli vojny, meče a hladomor? Omyl! Najväčšie nebezpečenstvo sa skrývalo priamo pod nohami… v záchodoch. Doslova smrteľné záležitosti sa začínali tam, kde dnes len znudene skrolujeme TikTok.
Toaletný papier? Sci-fi!
V antike to nefungovalo tak, že si človek „utrel problém“ a pokračoval v živote. Toaletný papier? Ešte tisícročia pred vynálezom! Číňania síce s niečím podobným koketovali už v 2. storočí n.l., ale v Európe si ešte dlho „utierali históriu“ prírodou, kožou, trávou, snehom či… keramickým diskami s menami nepriateľov. Ale o tom neskôr.
Smrť smrdela. Doslova.
Podľa historikov zabíjali fekálie viac ľudí než vojny. Prečo? Pretože:
-
Čistenie vody bolo v plienkach.
-
O mikróboch nikto netušil.
-
Latríny sa zmenili na biochemické zbrane hromadného ničenia.
Patológ Philippe Charlier to zhrnul kruto, ale výstižne: „Radšej zomrieť na cirhózu pečene z vína v 40-ke, ako na brušný týfus z vody v 20-ke.“
Rimania: Majstri fekálneho inžinierstva
Tersorium: hygiena na tyčke
Rimania boli praktickí. Vymysleli tersorium – špongiu pripevnenú na paličke. Pred použitím sa namočila vo vode, ktorá tiekla v rýnach pod latrínami. Proti dnešným štandardom to znie ako wellness. Ale aj táto pomôcka mala svoje… úskalia.
Seneca popisuje tragický (a zvlášť šialený) prípad gladiátora, ktorý si zúfalstvom prehnal tersorium cez hrdlo a spáchal tak samovraždu. Doslova smrť špongiou.
Pessoï – keramika, ktorá škriabe aj dušu
Gréci (a neskôr Rimania) používali na podtrepanie tzv. pessoï – hrubo otesané keramické disky. Ich hrany sa síce trochu zaoblili, ale stále išlo o… tvrdú školu hygieny. Výsledky?
-
Hemoroidy deluxe.
-
Podráždené sliznice.
-
A sem-tam… ostrá rana na duši aj zadku.
Podpieranie so štýlom: Záchod ako politické vyhlásenie
Vtipné (a trochu temné) bolo, že si ľudia na tieto keramické „utierače“ nechali vyryť mená nepriateľov. Archeológovia našli kúsky s menami ako Sokrates, Temistokles alebo Perikles – nie ako fanúšikovské relikvie, ale ako… doslovné podotrenie si s filozofickým postojom.
Keď sa povie, že niekto dostal „na frak“, tak v tomto prípade to bolo mimoriadne doslovné.
Záver? Lepšie byť dnes, aj keď na verejnom WC
Hoci si dnes často posťažujeme, že na záchode nie je Wi-Fi, naši predkovia by nám len smutne mávli keramickým diskom pred nosom. Hygiena bola otázkou prežitia – a nie vždy to dopadlo dobre.
Takže nabudúce, keď sa ti minie toaleťák, spomeň si, že mohlo byť aj horšie: gáfor v nose, hubka v ruke a meno ex na zadku.
Autor: Marek Kurta
