MOSKVA – Ruský Ďaleký východ prechádza zásadnými zmenami, ktoré sa odohrávajú bez výstrelov a vojenských manévrov. Podľa odborníkov ide o dlhodobý proces, v ktorom región postupne stráca ruský charakter a čoraz viac sa ekonomicky aj demograficky prikláňa k Číne.
Vyľudňovanie otvára dvere novým obyvateľom
Rozsiahle územia ruského Ďalekého východu sa už roky vyprázdňujú. Mladí Rusi odchádzajú do európskej časti krajiny, zatiaľ čo do regiónu prichádzajú tisíce čínskych občanov. Spolu s nimi rastie aj hospodárska závislosť od Pekingu – smerom do Číny prúdia suroviny, drevo a nerastné bohatstvo.
Podľa údajov ukrajinskej rozviedky dnes v Rusku žijú približne dva milióny Číňanov. Tento trend potvrdzuje aj estónsky diplomat Harri Tiido, ktorý dlhodobo sleduje rusko-čínske vzťahy.
Nacionalistické hlasy silnejú, oficiálny Peking mlčí
Tiido upozorňuje, že časť čínskej verejnosti a nacionalistických kruhov čoraz hlasnejšie pripomína historické územia, ktoré Rusko získalo ešte v časoch dynastie Čching. Hoci čínske vedenie oficiálne žiadne územné nároky nevznáša, podľa odborníkov prebieha nenápadný, no systematický proces posilňovania vplyvu.
V samotnom Rusku sa čoraz častejšie objavuje pojem „počínšťovanie“ Ďalekého východu – označenie pre pomalú, nevojenskú zmenu demografickej a ekonomickej reality regiónu.
Židovská autonómna oblasť ako memento
Za varovný príklad odborníci označujú Židovskú autonómnu oblasť pri hraniciach s Čínou. Jej hospodárstvo je dnes podľa Tiida takmer úplne závislé od čínskeho kapitálu a obchodu. Čínska komunita tam už v súčasnosti početne prevyšuje židovské obyvateľstvo, podľa ktorého je región pomenovaný.
Podľa analytikov ide o ukážku toho, ako sa môže charakter celého územia zmeniť bez formálneho posunu hraníc či politických rozhodnutí.
Expanzia bez armády a tankov
Český expert na Rusko Jiří Just označuje vývoj za formu expanzie alebo tichej kolonizácie – nie však vojenskej, ale ekonomickej a demografickej. Zdôrazňuje, že proces je pomalý a z geografického hľadiska logický: husto obývaná a bohatá Čína susedí s riedko osídlenými ruskými oblasťami.
„Situácia je vážna, ale závisí od uhla pohľadu,“ uviedol Just. Moskva si podľa neho občas uvedomuje riziká, no nejde o tému, ktorú by považovala za okamžitú hrozbu.
Otvorený konflikt zatiaľ nehrozí
Odborníci sa zhodujú, že vojenský stret medzi Ruskom a Čínou je v súčasnosti nepravdepodobný. Peking oficiálne nevznáša územné požiadavky a obe krajiny majú záujem udržať strategické partnerstvo, ktoré by otvorený konflikt vážne poškodil.
Aj preto je Čína v ruskom verejnom diskurze často vykresľovaná skôr ako spojenec než ako potenciálna hrozba.
Pokoj, ktorý nemusí trvať večne
Harri Tiido však varuje pred prehnaným optimizmom. Podľa neho môže súčasný stav predstavovať len prechodnú fázu, počas ktorej Čína trpezlivo čaká, kým sa jej dlhodobá stratégia naplno prejaví.
„Je možné, že Peking len vyčkáva, kým výsledky jeho postupného vplyvu dozrejú a ruský Ďaleký východ mu jedného dňa prakticky spadne do lona,“ uzatvára estónsky diplomat.
-rvv-
