Ukrajinskí odborníci po podrobnej analýze trosiek ruskej balistickej rakety Orešnik dospeli k záveru, že Moskva ako „najnovší“ zbraňový systém prezentuje technológiu, ktorá má výrazné znaky zastaranej sovietskej konštrukcie. Vyplýva to z expertíz zvyškov rakety, ktorú Rusko použilo pri útoku na ukrajinské mesto Dnipro v roku 2024.
Ako pre televíziu CNN uviedol Andrij Kulčyckyj z Kyjevského vedecko-výskumného ústavu súdneho znalectva, nájdené komponenty nenaznačujú žiadny zásadný technologický prelom. „Z použitia nebolo nič také hrozné,“ skonštatoval. Pri komentovaní konkrétnych súčiastok dodal, že medzi troskami sa nachádzal gyroskop porovnateľný s technológiou používanou ešte v časoch prvých pilotovaných kozmických letov. „Jurij Gagarin letel s jedným takýmto,“ poznamenal.
Elektrónky zo sovietskej éry
Ďalší ukrajinský expert upozornil, že medzi nálezmi sa objavili vákuové elektrónky zo sovietskej éry. Platforma United24 Media doplnila, že inerciálny navigačný systém rakety je riadený analógovým gyroskopom a že riadiace dosky naznačujú prítomnosť sklenených elektrónok, pravdepodobne krytrónov alebo vysokofrekvenčných rezonátorov. Podľa odborníkov to znamená, že architektúra systému nie je plne digitálna.
Niektoré komponenty navyše niesli výrobné označenia z roku 2018, čo podľa expertov naznačuje, že mohli byť pôvodne určené pre staršie projekty.
Pokračovanie sovietskej raketovej školy
Podľa skorších analýz citujúcich inžiniera Oleksandra Kočetkova je možné raketu Orešnik spätne vysledovať až k sovietskej konštrukcii vyvinutej v Dnipre. Ide o odvodenú verziu medzikontinentálnej balistickej rakety Universal, známej aj ako RS-26 Rubež. Vývojová línia podľa odborníkov vedie od rakety Universal cez systémy Topol-M a Jars až po Orešnik, ktorý je označovaný za skrátenú verziu Jarsu s upraveným počtom stupňov a hlavíc.
Z týchto zistení vyplýva, že Orešnik nepredstavuje úplne novú technológiu, ale skôr modernizovaný produkt dlhodobo sa vyvíjajúcej sovietskej raketovej školy. Napriek oficiálnej prezentácii ako nového systému si raketa zachováva mnohé črty starších koncepcií.
Názov ako krycie označenie?
Po prvom použití rakety proti Dnipru v novembri 2024 vtedajší šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov uviedol, že označenie Orešnik je len krycím názvom a samotný systém sa v skutočnosti nazýva Kedr. Jeho zástupca Vadym Skibyckyj následne informoval, že Rusko v rokoch 2018 až 2019 spustilo výskumno-vývojový projekt s názvom Kedr RV, ktorého cieľom bolo nahradiť raketu RS-24 Jars.
Podľa Skibyckého bol projekt Kedr založený na vývoji Rubež, no Rusko na ňom v roku 2017 prestalo pracovať. Následne mal vzniknúť nový projekt Orešnik, ktorý však podľa ukrajinských expertov nadväzuje na rovnaké technologické základy.
Raketa opäť v bojovom nasadení
Ruské sily naposledy nasadili raketu Orešnik počas rozsiahleho útoku na Ukrajinu v noci z 8. na 9. januára. Podľa ukrajinského letectva Moskva použila celkovo 278 vzdušných prostriedkov, vrátane 36 rakiet a 242 dronov rôznych typov. Medzi nimi bola aj jedna balistická raketa stredného doletu Orešnik, odpálená z testovacieho polygónu Kapustin Jar v Astrachanskej oblasti.
Zverejnené analýzy tak opäť otvárajú otázku, do akej miery Rusko skutočne disponuje novými zbraňovými technológiami a do akej miery ide o modernizáciu starších, ešte sovietskych systémov.
