Predstavte si, že vysvetľujete cudzincovi, že tu máme takého nepríčetného ministra obrany, že neváha vystaviť Slovensko vojenskej hrozbe iba preto, že je frustrovaný z negatívnych ohlasov na jeho FB statusy. Predstavte si jeho tvár, ako sa dozvedá, že odovzdanie systému S-300 Ukrajine zdôvodnil šéf rezortu obrany pomstou voči „ruským trollom, zradcom a piatej kolóne“. Takto sa na Slovensku tvoria najzávažnejšie rozhodnutia. Na Slovensku sa ešte stále nájdu ľudia, ktorým to príde normálne. Pokúsim sa to ešte raz a naposledy vysvetliť bez nejakej väčšej ilúzie, že to budú schopní alebo ochotní pochopiť. Celý tento nebezpečný nápad vznikol tak, že Ukrajina požiadala ešte v januári Spojené štáty, aby im dodali protiraketové systémy. Američania to odmietli, ale hneď povedali, že poznáme krajinu, ktorá by vám ich mohla dodať – Slovensko. A čo urobil snaživý Jarko? Ten, ktorý má oči iba pre Lloyda Austina, ten, ktorý zahorel láskou až do posledného schodíka, na ktorý ho bol americký minister odprevadiť a jeho návštevu považuje za najväčší zážitok svojho života – ten mu to ochotne prisľúbil. Ako to doma odkomunikuje, to už nechali Američania na neho.

Multitalentovaná bábkoherečka Veronika Remišová prirovnala dodávky S-300 Ukrajine k dovozu zbraní počas Slovenského národného povstania. Čudujem sa, že to nikoho neuráža. SNP bolo súčasťou medzinárodného protifašistického odboja, ktorého ciele sa sformulovali v Atlantickej charte z roku 1941. Vyhlásenie, ktoré podpísali americký prezident a britský premiér a ku ktorému sa následne pripojili Sovietsky zväz, Juhoslávia, Česko-Slovensko, Poľsko, Belgicko. Holandsko, Nórsko, Grécko, Luxembursko a Francúzsko malo jeden spoločný cieľ: vojenskú porážka nacistického Nemecka. Pýtam sa – je dnes cieľom vojenská porážka Ruska? Ja viem, že sa tie primitívne skratky mnohým páčia, ale prirovnávať Tretiu ríšu s miliónmi mŕtvych v koncentračných táboroch, s masovými popravami a vypaľovanými obcami s Putinovým Ruskom je účelová demagógia. Vojenské riešenie tohto konfliktu si môže želať iba blázon, ktorému nezáleží na tom, či vyprovokuje tretiu svetovú vojnu.

Znova kladiem otázku, aký máme plán, lebo vo vedení štátu zjavne chýba zdravý rozum. Musím sa priznať, že včera večer som sa skutočne zhrozil, keď som si prečítal status Zuzany Čaputovej. Nekriticky prevzala manipulatívny FB status dvorného propagandistu Denníka N Vladimíra Šnídla, ktorý za ruskú propagandu označuje fakticky akékoľvek kritické myslenie, vrátane závažných otázok a vysvetľovania súvislostí, ktoré inak vyžaduje každý dobrý učiteľ. Prosím vás pekne, čo je toto za úroveň? Toto je hlava štátu?! Toto nízke správanie ma privádza k otázke, čo robia jej poradcovia, za čo berú tie obrovské peniaze, ak je toto výstup prezidentky republiky, ktorá sa načisto opustila a uchyľuje sa k takémuto nízkemu správaniu. Rovnako považujem za výsmech obyčajným ľuďom, keď sa radí o pomoci najchudobnejším s človekom, ktorý ich už raz priviedol na mizinu – s Ivanom Miklošom. Táto osoba čoraz viac odhaľuje svoje skutočné zmýšľanie. Vzhľadom na to, že u nej ide o dlhodobý trend, neprekvapuje ma, že jej dôveryhodnosť sa prepadla o desať percent, najviac spomedzi všetkých politikov, prekvapuje ma, že jej ešte stále verí toľko ľudí.

Ešte jedna vec z dnešného dňa stojí za povšimnutie. Poslanec Peter Pčolinský, ktorý sa zúčastňuje na zasadnutí Bezpečnostnej rady SR po prvýkrát priznal, že nikto z jej členov prezidentkou počnúc a členmi vlády končiac neočakával útok Putina na Ukrajinu, NIKTO. Potvrdilo sa tak, že ich útoky na oponentov sú iba zneužívaním situácie na inštaláciu autoritatívneho režimu na Slovensku. Netreba sa ich báť, sú to podliaci a podvodníci so zlým svedomím.

Dnešný prieskum agentúry Focus ukázal, že dôvera v politikov a politiku ako takú prudko klesá a že na Slovensku už nie je politik, ktorému by dôverovala väčšina obyvateľov. Nie je to prekvapenie, ale je to katastrofa, s ktorou musíme niečo robiť. S takouto politickou garnitúrou Slovensko nemá budúcnosť. Platí to aj o opozícii, ktorá nepreukázala žiadnu sebareflexiu za svoje predchádzajúce vládnutie a myslí si, že správanie súčasnej vlády ju rehabilituje, čo je hlboký omyl. Zareagovať na to vznikom nejakých nových strán je iba prehlbovaním doterajšej krízy. My musíme začať tam, kde končili štúrovci: redefiníciou záujmov Slovenska. Nie som si istý, či dnes takú generáciu dokážeme vygenerovať. Lebo tento hnus už vari ani nemá význam komentovať.

Zdroj: