Londýn, november 1803. V štvrti Hammersmith začala panika. Miestni obyvatelia hlásili zjavenie desivého ducha oblečeného v bielej róbe, ktorý sa potuloval ulicami a cintorínmi. Strašidelné príbehy sa šírili rýchlosťou blesku a pridávali na hororovej atmosfére. Niekto tvrdil, že ide o nepokojnú dušu muža, ktorý zomrel samovraždou. Iní si mysleli, že je to dielo nejakého darebáka. No čo sa naozaj stalo, prekonalo všetky očakávania.
Duch v bielej róbe alebo zdanlivá smrť z hrôzy?
Príbeh o duchovi z Hammersmithu nebol len o strašení. Mal aj fatálne následky. Dve miestne obyvateľky údajne zomreli od strachu po tom, čo zočili toto príšerné zjavenie. Prvou bola staršia žena, druhá bola mladá, ale tehotná. Vydesili sa natoľko, že ich srdcia nevydržali. Akoby to nestačilo, jeden sluha vypovedal, že ho duch chytil pod hrdlo priamo na cintoríne, kam sa vybral so svojou bundou pod pazuchou.
„Medzi ôsmou a deviatou hodinou som prechádzal kostolným dvorom,“ vypovedal. „A zrazu sa spoza náhrobného kameňa vynorila postava a chytila ma za krk.“ Hoci sa duch nakoniec „rozplynul“, tento zážitok nielenže sluhovi pokazil večer, ale aj pridal olej do ohňa celomestského šialenstva.
Z lovu na ducha sa stala krvavá noc
Panika dosiahla vrchol, keď miestni obyvatelia začali hliadkovať po uliciach, odhodlaní nájsť a zneškodniť ducha. Niektorí boli vyzbrojení palicami, iní pištoľami. Medzi nimi bol aj Francis Smith, odhodlaný zachrániť svoju komunitu.
3. januára 1804 sa Francis vybral na lov. Keď na Black Lion Lane zbadal postavu v bielom, okamžite sa mu postavil do cesty. Dvakrát zavolal, no neprišla odpoveď. V panike a presvedčení, že čelí duchovi, vystrelil.
Ukázalo sa však, že táto „duchárska obluda“ nebola žiadne nadprirodzené zjavenie, ale murár Thomas Millwood, ktorý si len obliekol pracovný odev.
Súd, šok a ďalší zvrat
Smith bol okamžite zatknutý a obvinený z vraždy. Hoci tvrdil, že konal v sebaobrane, porota ho uznala vinným. Pôvodný rozsudok – smrť obesením – bol neskôr zmiernený na jeden rok tvrdých prác.
No práve vtedy sa prípad dočkal ďalšieho prekvapivého obratu. Obuvník menom John Graham sa priznal, že bol zodpovedný za niektoré z hlásení o duchovi. Vraj sa obliekal do bielej plachty, aby vystrašil učňov, ktorí rozprávali jeho deťom strašidelné príbehy a jemu sa to nepáčilo…
Duch, hystéria a lekcia z minulosti
Takto skončil jeden duchársky príbeh, ktorý zanechal tragické následky. Ale ani po vyriešení legenda nezmizla. Grahamovo priznanie nestačilo na to, aby niektorí Londýnčania stále verili, že duch bol skutočný. Príbeh sa stal symbolom masovej hystérie, ale aj dôkazom toho, ako strach dokáže vyvolať skutočnú tragédiu.
Duch z Hammersmithu nás učí, že nie všetko, čo sa blyští – alebo v tomto prípade žiari na bielo – je duch. A niekedy sa najdesivejšie príbehy ukážu ako dielom ľudskej hlúposti. Takže, ak uvidíte niekoho v bielom rúchu v temnej uličke, možno je to len murár alebo obuvník. Alebo… možno aj nie?
Autor: Marek Kurta
