Štrasburg / Bratislava, 15. januára 2026 (SITA)
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský poukázal v prípade Lučanský proti Slovenskej republike na vážne systémové nedostatky podmienok kolúznej väzby. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) mu umožnil vstúpiť do konania ako tretej strane, čo ombudsman označil za mimoriadne dôležité pre poskytnutie nezávislého pohľadu na stav ochrany ľudských práv na Slovensku.
Ombudsman vstúpil do konania ako tretia strana
Dobrovodský doručil ESĽP písomnú intervenciu v utorok 13. januára. V dokumente zhrnul vlastné zistenia, ako aj závery svojej predchodkyne, profesorky Márie Patakyovej, z roku 2021. Podľa ombudsmana ide o príležitosť nielen pre súd, ale aj pre Slovenskú republiku, aby získala spätnú väzbu o fungovaní mechanizmov ochrany ľudských práv.
Patakyová už v marci 2021 vyzvala ministerstvo spravodlivosti na zmenu právnej úpravy kolúznej väzby. Upozorňovala pritom na možné systémové porušenia práva na súkromný a rodinný život obvinených.
Bez osobitného limitu a s extrémnymi obmedzeniami
Dobrovodský vo svojej intervencii zdôraznil, že právna úprava kolúznej väzby dlhodobo neobsahovala osobitný limit jej maximálneho trvania, hoci ide o najprísnejší väzobný režim. Jej dĺžka bola obmedzená len všeobecnými maximálnymi lehotami väzby.
„Prísny režim kolúznej väzby nebol kompenzovaný napríklad kratším trvaním,“ uviedol ombudsman. Poukázal aj na fakt, že obvinené osoby v tomto režime trávili často až 23 hodín denne vo svojej cele.
Dlhodobé prerušenie kontaktu s rodinou
Osobitnú pozornosť venoval obmedzeniam kontaktu s rodinou. V jednom z posudzovaných prípadov nebolo obvinenému umožnené stretnutie s rodinnými príslušníkmi po dobu desiatich mesiacov. Zákaz návštev bol navyše sprevádzaný aj zákazom telefonovania.
Jedinou formou kontaktu zostávala písomná korešpondencia, ktorá však bola v dôsledku osobitného režimu doručovaná s výrazným, neraz až mesačným oneskorením. Podľa Dobrovodského došlo k čiastočnému zmierneniu týchto zásahov až novelou zákona účinnou od 1. januára 2023.
Zásah do samotnej podstaty rodinného života
Ombudsman pripomenul, že aj judikatúra ESĽP považuje možnosť kontaktu s rodinou za jeden zo základných prvkov zachovania rodinného života osoby pozbavenej slobody. Absolútny zákaz styku s rodinnými príslušníkmi po dlhý čas však podľa neho nejde len nad rámec obmedzenia, ale predstavuje úplné znemožnenie udržiavania rodinných vzťahov.
„Výsledkom je zásah do samotnej podstaty práva na rodinný život a jeho faktické popretie,“ uviedol Dobrovodský. Dodal, že takýto zásah nepripúšťa ani Ústava Slovenskej republiky a právna úprava kolúznej väzby v tomto smere zlyhávala.
Prevencia samovrážd má systémové slabiny
Súčasťou intervencie boli aj poznatky z návštev monitorovacieho tímu v Ústave na výkon väzby Prešov a ďalších zariadeniach. Ombudsman konštatoval, že systém prevencie suicidálneho správania je na normatívnej úrovni nastavený ako viacúrovňový a komplexný.
V praxi však podľa neho pretrvávajú výrazné rozdiely v kontinuitě a intenzite preventívnych opatrení, ktoré závisia najmä od personálneho a odborného zabezpečenia jednotlivých ústavov.
Nedostatočná kontinuita psychickej starostlivosti
Ako problematickú oblasť identifikoval starostlivosť o osoby so zvýšeným alebo vysokým rizikom suicidálneho správania po ich návrate z hospitalizácie. Starostlivosť sa podľa zistení často sústreďuje najmä na úpravu medikácie, zatiaľ čo terapeutické a psychosociálne intervencie sú využívané len obmedzene.
Dobrovodský upozornil, že psychológovia sú v ústavoch spravidla dostupní len počas pracovných dní a psychiatrická starostlivosť je vo väčšine zariadení obmedzená. To podľa neho zvyšuje riziko, že suicidálne správanie nebude po návrate z hospitalizácie adekvátne zvládnuté.
Prípad s presahom
„Identifikované problémy nie sú ojedinelé, ale predstavujú súčasť širších systémových výziev pri zabezpečovaní účinnej ochrany pred neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním,“ uzavrel verejný ochranca práv.
Prípad bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, ktorý zomrel vo väzbe v decembri 2020, tak podľa ombudsmana presahuje individuálnu rovinu a poukazuje na dlhodobé slabiny slovenského väzenského systému.
