Predstavte si svet, kde je česť na prvom mieste, slová sa riešia nie slovami, ale guľkami, a ak vás chytí strach, neuniknete len posmechu, ale aj pokute. Vitajte v 19. storočí v Novom Mexiku, kde súboje neboli len nevyhnutnosťou, ale aj bizarnou príležitosťou na vytiahnutie peňaženky, ak ste sa rozhodli zbabelo ustúpiť.
Súboj – otázka cti alebo peňaženky?
V dobe, keď boli strety medzi mužmi na dennom poriadku, rozhodnúť sa, či vyzvete niekoho na súboj, bolo vlastne jednoduché. No čo ak ste sa na poslednú chvíľu rozhodli, že vám srdce biť príliš rýchlo nebude a radšej zvolíte ústup? V mnohých komunitách Nového Mexika na to mali jasnú odpoveď: zaplať!
Áno, zbabelosť bola niečo, čo sa v týchto krajinách neodpúšťalo len pohŕdaním a prezývkami. Zaviedla sa takzvaná daň zo zbabelosti – pokuta, ktorú musel zaplatiť každý, kto odmietol nastúpiť do súboja alebo pred ním ušiel.
Kto na tom zarobil?
Presné dôvody podivného úzu sa stratili v hmle histórie, ale pravdepodobne to malo dvojitý účel. Na jednej strane išlo o snahu udržať disciplínu a rešpekt v spoločnosti, kde sa cti dalo získať, ale aj stratiť rýchlejšie, než si stihnete povedať „palebná pozícia“. Na druhej strane – čím viac súbojov, tým viac pokút, a tým hrubšia peňaženka miestnych lídrov.
Ale čo tí, čo protivníka zabili?
Zaujímavé je, že pokuty nepadali na hlavy statočných víťazov, ktorí sa v súboji nevyhli krvi, ale na tých, čo sa radšej stiahli. V tom čase totiž česť znamenala stáť za svojím slovom, aj keď to mohlo znamenať smrť. Vyhnúť sa boju bolo doslova luxus, ktorý sa musel finančne vykúpiť. A zabiť človeka bola hrdosť.
Čo z toho plynie dnes?
Nuž, niekedy história ukazuje, že odvaha a peniaze mali vždy svoje miesto v spoločnosti. A že niekedy neplatilo za odvahu sa platí, ale práve naopak. A že keď sa zbabelosť stáva drahým tovarom, človek sa radšej postaví, aj keď možno chveje kolenami. Ale čo už, keď peňaženka zíva prázdnotou?
Autor: Marek Kurta
