Volám sa Dominik Albert, mám 23 rokov, študujem a žijem v Moskve. A teraz Vám rozpoviem moju cestu ako som sa dostal na univerzitu, aký tu je život, ceny produktov a možností.
Ruský jazyk som sa začal učiť na bilingválnom gymnáziuv Košiciach. V priebehu môjho štúdia som absolvoval niekoľko jazykových pobytov v Moskve. Moskvu som si z prvého momentu zamiloval. Obrovská metropola plná dobrosrdečných ľudí. Centrum a budovy vysvietené rôznymi farebnými svetlami, ktoré sa prelínajú uličnými lampami a svetlámi z áut. Počas prechádzkach mestom nás mnoho ľudí zastavovalo a začali s nadšením a záujmom nadväzovať rozhovor. Po tom, ako uznali, že sme Slováci, boli radi našou návštevou, podávali nám ruky a opakovali, že sme bratia Slovania. Moje prvé kroky v univerzite boli plné stresu a očakávania. Prvé pobyty trvali mesiac, kde som býval na internáte, učil sa a zdokonoľoval v ruskom jazyku. Mali sme rôzne hodiny s rôznymi témami. Niekedy to boli témy histórie, inokedy kultúry či umenia, ale aj makro a mikro ekonomiky. Po úspešnom ukončení kurzu a testov sme dostali certifikát. A takto som absolvoval niekoľko pobytov, konkrétne každý rok jeden. Taktiež som využil šancu ísť do ruského tábora vo Voroneži. Ruská federácia po nás poslala autobus na Slovensko a zafinancovali všetky výdavky. V tie momenty som si uvedomil, že sa chcem dostať do Moskvy na univerzitu. Po úspešnom absolvovaní maturity som podalprihlášku na Finančnú univerzitu pod vládou Ruskej federácií v Moskve. Prijímacie skúšky pozostávali z medzinárodnej olympiády, kde som mal skúšky z histórie, občianskej náuky a ruského jazyka. Čakanie na výsledky bolo nekonečné.V momente, keď prišli výsledky, že som úspešne prešiel prijímacie skúšky a prijímajú ma na štúdium so štipendiom, boli neopísateľné. Dostal som sa na politológiu so zameraním na svetovú politiku. Po príchode som bol prekvapený z ich bezpečnosti. Budova univerzity bola strážená, nikto cudzí okrem študentov sa nemohol dostať či už na internát, alebo do univerzity. Dokonca ani ja ako budúci študent som nemohol prejsť a čakal som, kým si ma preveria v ich systéme, že nastupujem a budem tam študovať.
Po prvom dni som sa vrátil na izbu a moje prvé pocity boli zmiešané. Radosť sa striedala so stresom. Všade som počul len ruštinu, všade boli pre mňa cudzí ľudia a chýbala mi moja rodná slovenčina. No po chvíli som si našiel priateľov, spoznal nových ľudí, stres a strach z nového prostredia už úplne zmizol. Univerzita mi ponúkla plnú podporu aj vtedy, keď kvôli sankciám som ako Slovák zostal bez fungujúcejbankomatovej karty a financií. Na štastie som mal štúdiumzadarmo, dokonca som dostával každý mesiac štipendium a podporu ako zahraničný študent v ťažkej situácií.
Preto tvrdím, že mojím najväčším bojom bolo naučiť sa variť tak, aby mi to stále chutilo. To pravda chvíľu trvalo. No na štastie potraviny a reštaurácie sú tu s porovnaním so Slovenskom lacnejšie. Po návrate na Slovensko som bol z cien zdesený. Taktiež chuť potravín, či už mäsa alebo mliečnych produktov bola úplne iná. To, na čo som bol celý život zvyknutý, sa zrazu stalo iným – cudzím.
Ani som sa nenazdal a moje štúdium prišlo ku koncu. Zostávalo už len spraviť štátnice a obhájiť diplom. Bol som už len krôčik od toho, aby som sa zakončil bakalárske štúdium.Po úspešnom konci som mal zmiešané pocity. Radosť, že som to zvládol striedal smútok, že moja cesta je na konci. A mne sa naozaj nechcelo odchádzať. Tak som podal som prihlášku na magisterské štúdium na MGIMO. Už som vedel, čo ma čaká,a tak som to mal už ľahšie, no strach z neúspechu sa mi často pripomínal. Na štastie bol to len pocit, a mne sa podarilo dostať na magisterské štúdium so štipendiom. Nemohol som sa dočkať môjho návratu do tej krásnej Moskvy.
Aby ste si lepšie mohli predstaviť výdavky na žitie, uvediem vám rozpočet na mesiac. Internát, ktorý je nový, čistý a prerobený stojí od 30 – 50 eur. Pranie na internáte je úplne bezplatné alebo v niektorých prípadoch môže stáť 50 centov. Neobmedzený mesačný paušál si platím 10 eur, metro a autobusy na mesiac si platím 7 eur. Káva v podnikoch stojí približne 3 – 5 eur. Cena obeda záleží od reštaurácie, ale hýbeme sa od 3,50 do 7 eur. Taktiež liter benzínu stojí okolo 60 centov. Všetky produkty s porovnaním so slovenskými cenami sú lacnejšie o polovicu, dokonca aj o dve tretiny.
Nočný život je tu nádherný. Nočné mesto plné muziky a ľudí. Na bezpečnosť tu dohliadajú hliadky polície, či už pešie alebo na motorové. Do podnikoch musíte prejsť cez bezpečnostnú kontrolu, aby sa predišlo preneseniu rôznych vecí, ktoré tam nepatria. Ja stále tvrdím, že toto mesto nikdy nespí a bezpečnosť je tu na prvom mieste.
Čo sa týka múzeí, ZOO, rôznych iných kultúrnych miest a podujatí, tak tie sú všetky pre študentov buď úplne zadarmo, alebo za minimálny poplatok. Ich cieľom je kultúrny rozvoj mládeže. Pretože mládež je naša budúcnosť, a tak treba aj k ním pristupovať.
