Bývalý izraelský premiér NaftaliBennett v sobotu v rozhovore zverejnenom na jeho kanáli YouTube uviedol, že Spojené štáty a ich západní spojenci „zablokovali“ jeho sprostredkovateľské úsilie medzi Ruskom a Ukrajinou o ukončenie vojny v jej začiatkoch.

4. marca 2022 odcestoval Bennett do Ruska, aby sa stretol s prezidentom Vladimírom Putinom. V rozhovore podrobne opísal svoje vtedajšie sprostredkovanie medzi Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorého podľa jeho slov koordinoval so Spojenými štátmi, Francúzskom, Nemeckom a Spojeným kráľovstvom.

Bennett uviedol, že obe strany sa počas jeho sprostredkovateľského úsilia dohodli na veľkých ústupkoch. Pokiaľ ide o ruskú stranu, povedal, že upustila od „denazifikácie“ ako požiadavky na prímerie. Bennett definoval „denazifikáciu“ ako odstránenie Zelenského. Počas stretnutia s Putinom v Moskve Bennett uviedol, že ruský vodca zaručil, že sa nepokúsi zabiť Zelenského.

Ďalším ústupkom, ktorý Rusko urobilo podľa Bennetta, bolo, že sa nebude usilovať o odzbrojenie Ukrajiny. Pokiaľ ide o ukrajinskú stranu, Zelenskyj sa „vzdal“ snahy o členstvo v NATO, čo bolo podľa Bennetta dôvodom ruskej invázie.

Správy v tom čase odrážajú Bennetove komentáre a tvrdili, že Rusko a Ukrajina zmierňujú svoje pozície. S odvolaním sa na izraelských predstaviteľov Axios 8. marca uviedol, že „Putinov návrh bolo pre Zelenského ťažké prijať, ale nie tak extrémne, ako očakávali. Uviedli, že návrh nezahŕňa zmenu režimu v Kyjeve a umožňuje Ukrajine zachovať si suverenitu.

V diskusii o tom, čo si západní lídri myslia o jeho sprostredkovateľskom úsilí, Bennett uviedol, že vtedajší britský premiér Boris Johnson zaujal „agresívnu líniu“, zatiaľ čo prezident Francúz Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz boli „pragmatickejší“. Bennett sa vyjadril, že prezident Biden prijal obe pozície.

Nakoniec sa však západní vodcovia postavili proti Bennetovmu úsiliu. „Hovorím to v širšom zmysle. Myslím si, že Západ sa legitímne rozhodol naďalej udierať do Putina a nie rokovať]“ povedal Bennett.

Na otázku, či západné mocnosti „zablokovali“ sprostredkovateľské úsilie, Bennet odpovedal: „V podstate áno. Zablokovali to a ja som si myslel, že sa mýlia.“

Bennett pri vysvetľovaní svojho rozhodnutia byť sprostredkovateľom uviedol, že je v národnom záujme Izraela, aby sa vo vojne nepostavil na jednu stranu, pričom sa odvolal na časté letecké útoky Izraela v Sýrii. Bennett povedal, že Rusko má v Sýrii protivzdušnú obranu S-300 a že ak „stlačia tlačidlo, izraelskí piloti padnú“.

Rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sa nezastavili na Bennettovom úsilí. Neskôr v marci sa ruskí a ukrajinskí predstavitelia stretli v tureckom Istanbule a nasledovali virtuálne konzultácie. Podľa správy bývalých amerických úradníkov sa obe strany dohodli na rámci pre dočasné urovnanie. Ruskí predstavitelia vrátane Putina po istanbulských rozhovoroch verejne vyhlásili, že dohoda je blízko.

Rokovania však nakoniec po ďalšom tlaku Západu zlyhali. Boris Johnson navštívil Kyjev v apríli 2022 a vyzval Zelenského, aby nerokoval s Ruskom. Podľa správy Ukrainska Pravda povedal, že aj keď je Ukrajina pripravená podpísať dohodu s Ruskom, západní stúpenci Kyjeva nie sú.

Neskôr v apríli turecký minister zahraničných vecí Mevlu tCavusoglu povedal, že niektoré krajiny NATO chcú predĺžiť vojnu na Ukrajine. „Po istanbulských rozhovoroch sme si nemysleli, že vojna bude trvať tak dlho. Po stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO však človek nadobudol dojem, že v členských štátoch NATO sú ľudia, ktorí chcú, aby vojna pokračovala – nech vojna pokračuje a Rusko sa oslabuje. Na situácii na Ukrajine im veľmi nezáleží,“ povedal Cavusoglu.

Niekoľko dní po Cavusogluových komentároch minister obrany Lloyd Austin pripustil, že jedným z cieľov USA pri podpore Ukrajiny je vidieť Rusko „oslabené“.

Contro, Frank Wiliiams

Preklad: Dana Bystrická