Bitka pri Verdune – krvavý kúpeľ a jeho fascinujúce fakty

Dnes uplynulo 108 rokov od ukončenia jednej z najväčších bitiek histórie, ktorá priniesla státisíce zbytočných obetí. V bitke pri Verdune sa stretli nemecké a francúzske vojská a v boji o každú piaď zeme sa krajina zmenila na krvavý kúpeľ. Prejdime si najväčšie zaujímavosti týkajúce sa tejto historickej udalosti.

1. Verdun bola jednou z najdlhších bitiek v histórii.

• Bitka trvala 302 dni, od 21. februára do 18. decembra 1916. Tento vyčerpávajúci konflikt bol vojnou vyčerpania, kde cieľom bolo zničiť protivníka skôr než dosiahnuť rozhodujúce víťazstvo. Ide o najdlhšiu bitku v moderných dejinách.

2. Viac ako 700 000 obetí.

• Bitka pri Verdune bola jednou z najkrvavejších vojen prvej svetovej vojny, pričom obe strany utrpeli okolo 700 000 obetí, z toho asi 300 000 mŕtvych alebo nezvestných na oboch stranách. To je viac ako utrpeli niektoré krajiny vo vojnových stratách za celý konflikt. Zdanlivo nevinné a inak pokojné územie sa zmenilo na jedno z najkrvavejších miest na Zemi. V roku 2000 nemeckí historici Hannes Heer a Klaus Naumann vypočítali, že Francúzi utrpeli 377 231 obetí a Nemci 337 000, spolu 714 231, čo dáva priemer 70 000 za mesiac a 2365 mŕtvych za deň!

3. Verdun sa stalo synonymom „mlynčeka na mäso“.

• Generál Erich von Falkenhayn, šéf nemeckého generálneho štábu, plánoval cieleným útokom na Verdun Francúzov vykrvácať, doslova „vysušiť z krvi“. Jeho cieľom bolo spôsobiť neúnosné straty, využívajúc symbolický význam Verdunu. Veril, že Francúzi sa na tomto mieste budú brániť do posledného muža, čo im spôsobí fatálne straty. V tejto taktike cynicky ale počítal aj s obrovskými stratami svojich mužov. Šlo doslova o taktiku „mlynčeka na mäso“.

4. Verdun sa stal symbolom francúzskeho odporu.

• Francúzska fráza „Ils ne passeront pas!“ („Neprejdú!“), ktorá vznikla počas bitky, sa stala národným heslom. Verdun sa stal symbolom národnej vytrvalosti, pričom Francúzi sa rozhodli brániť mesto za každú cenu, čo, žiaľ, viedlo k obrovským stratám. Tento slogan sa vo svojej španielskej forme „No pasarán“ používal aj ako antifašistický slogan počas španielskej občianskej vojny

5. Oblasť sa stala „zónou smrti“.

• Okolie Verdunu sa počas bitky zmenilo na mesačnú krajinu v dôsledku intenzívnych delostreleckých bombardovaní. Po skončení bitky bola krajina okolo Verdunu zničená na dlhé desaťročia. Zmizli stovky stromov, vegetácia, pôda bola znečistená toxickými látkami, ako je olovo a arzén, a krajina posiata krátermi po granátoch. Niektoré oblasti boli neprístupné ešte celé roky, no dodnes sú v oblasti miesta, kde je prístup obmedzený kvôli nevybuchnutej munícii a kontaminácii pôdy, ktorá stále pretrváva ešte od prvej svetovej vojny.

6. „Cesta svätých“ – logistická krvná tepna bitky

• Na zásobovanie francúzskej armády v oblasti Verdunu sa používala cesta známa ako „Voie Sacrée“ (Svätá cesta). Neustály prísun munície, potravín a posíl na tejto ceste bol kľúčový pre udržanie francúzskej obrany. Každých 14 sekúnd prešiel po ceste nový nákladný automobil s proviantom.

7. Obrovské množstvo použitého delostrelectva.

• Verdun bolo miestom najväčšej koncentrácie delostrelectva v histórii vtedajšieho obdobia. Francúzi a Nemci vystrelili podľa odhadu 40-60 miliónov granátov, čo z tejto bitky robí jedno z najintenzívnejších delostreleckých bombardovaní v dejinách vojny. Na každý štvorcový meter padli v priemere štyri granáty.

8. Pamätník „Soldat Inconnu“ (Neznámy vojak).

• Počas bitky pri Verdune bolo toľko neidentifikovaných tiel, že sa začali vytvárať hromadné hroby. Na niektorých miestach zostali mŕtvi vojaci pod troskami a rozvalinami, z ktorých nikdy neboli vytiahnutí. Význam týchto vojakov vo francúzskej histórii je pripomínaný pamätníkom „Soldat Inconnu“ pod Víťazným oblúkom v Paríži. Tento pamätník symbolizuje neznámych vojakov, ktorí padli v bitke o Verdun a iných bojiskách prvej svetovej vojny.

9. Verdun vyvolal vojenskú „pohrebnú kultúru“.

• Vojaci, ktorí sa zúčastnili tejto bitky, zažili často pohreby priamo v zákopoch. Celý proces pochovávania bol extrémne desivý – mnohí padlí vojaci neboli nikdy pochovaní, ich telá zostali len ležať medzi krátermi, v bahne alebo zaliate do explózií. Tento fenomén mal obrovský dopad na morálku vojakov a spravil z Verdunu jedinečné a desivé miesto vojenského konfliktu.

10. Hrdinovia, na ktorých história zabúda – vojnové psy

• Vojsko v tom čase bez psov nemohlo prežiť. Používali sa na rôzne účely, najmä na nosenie správ medzi jednotkami, hľadanie zranených vojakov a dokonca aj na stráženie nepriateľov. Tieto psy pomáhali vojakom prežiť v krutých podmienkach, no mnoho z nich neprežilo. Psi sa tak stali neoddeliteľnou súčasťou tragédie.

Je nutné si pripomínať tieto čierne dni ľudstva, pretože sú varovaním do budúcna. Jeden z francúzskych poručíkov si 23. mája 1916 do denníka zapísal: „Ľudstvo je šialené. Musí byť šialené, ak robí to, čo robí. Aký to masaker! Aké scény hrôzy a krviprelievania! Nedokážem nájsť slová, ktoré by vyjadrili moje dojmy. Peklo nemôže strašnejšie. Ľudia sa správajú ako pominutí!“ Desivé a, žiaľ, aj nadčasové memento. Historik Antoine Prost trefne poznamenal: „Podobne ako Osvienčim, aj Verdun predstavuje prekročenie hraníc ľudskej podstaty.“

Ako pripomienka na bitku pri Verdune je dnes možné navštíviť významné miesta spojené s touto bitkou. Patrí medzi ne Múzeum a pamätník Verdunu, ktoré ponúka detailné expozície o bitke, a Fort Douaumont, strategická pevnosť, ktorú si môžu návštevníci prezrieť vrátane jej vlhkých, chladných tunelov. Značná časť bojového poľa je prístupná, hoci lesy, ktoré oblasť pokrývajú, často ukrývajú nevybuchnutú muníciu a iné pozostatky vojny. Kľúčovou pamiatkou je aj kostnica v Douaumonte, ktorá obsahuje pozostatky viac ako 130 000 neidentifikovaných vojakov.

Autor: Marek Kurta