Diakon, ktorý doslova prešiel peklom – a to doslovne!
Kto bol svätý Vavrinec?
Svätý Vavrinec, v latinskej verzii Laurentius, nebol len obyčajný diakon v Ríme. Tento odvážny chlapík z 3. storočia mal pred sebou jednu z najťažších výziev v histórii – byť v Ríme počas vládnutia cisára Valeriána, ktorý z prenasledovania kresťanov urobil zábavku. Jedným z najväčších hrdinov tejto doby bol práve Vavrinec.
Jeho koniec bol… nezvyčajný.
K jeho tragickému, ale neskôr legendárnemu osudu patrí skutočne šokujúca forma popravy. Po tom, čo ho zatkli a mučili, bol upálený na železnom rošte. No a tu prichádza tá legendárna časť – podľa právnika a politika Prudentia vraj Vavrinec po chvíli so svojimi trýzniteľmi zažartoval:
„Otočte ma prosím na druhú stranu, z tejto som už dosť prepečený.“
Súčasníci si to možno vykladajú ako vtip, ale podľa legendy to bola ukážka mužnej odvahy a nezlomnej viery. Ak ste si mysleli, že ironizovať smrť počas grilovania je niečo, čo sa vymyslelo až v moderných komédiách, vedzte, že Vavrinec mal byť skutočne vtipný ešte aj pri najhoršom osude! Právom sa stal patrónom kuchárov, grilovačov, a dokonca aj hasičov, hoci jeho neuhasili.
Prečo sa to stalo?
Pri spomínanom prenasledovaní kresťanov padali za obeť aj veľké hlavy, vrátane pápežov. 6. augusta 258 bol sťatý pápež Sixtus II. a Vavrinec bol jedným z jeho diakonov. Na jeho poslednej ceste ho sprevádzal práve Vavrinec, ktorý sa ho pýtal: „Kam ideš, môj drahý otče, bez svojho syna?“. Pápež mu mal dopovedať: „Do troch dní ma budeš nasledovať.“
Za všetkým boli majetky. Po smrti pápeža bolo nariadené, aby všetko bohatstvo kresťanského chrámu prepadlo Rímu. Vavrinec vtedy požiadal o tri dni, aby mohol zhromaždiť majetok chrámu. Bolo mu vyhovené, lenže on všetok čas využil na to, aby majetky rozdal chudobným. Po troch dňoch sa postavil pred rímskeho prefekta a ukázal mu zbedačených ľudí: „Toto je skutočné bohatstvo chrámu.“ Za to bol okamžite odsúdený k smrti, veľmi útrpnej smrti.
Možno jeho smrť nebola príliš veselá, ale určite bola… nezabudnuteľná!
Podľa tradície bol sv. Vavrinec odsúdený na mieste dnešného kostola San Lorenzo in Miranda, umučený na mieste dnešného kostola San Lorenzo in Panisperna, a pochovaný na Via Tuburtina v katakombách presbytermi Hippolitom a Justinom. Pretože bol podľa legendy upálený či upečený na smrť, býva zobrazovaný s roštom v ruke a oblečený v dalmatike. Rošt, na ktorom bol umučený, je umiestnený v kostole San Lorenzo in Lucina. Spomína sa na neho s úctou aj humorom.
A čo cisár, ktorý to celé spôsobil? Valerián zomrel už dva roky po Vavrincovi. Po porážke Peržanmi si z neho kráľ Šapur urobil stupátko, aby sa pohodlne dostal na koňa. Aby sa Valerián vyslobodil z takéhoto poníženia, ponúkol mu všetko svoje zlato. Záver nie je úplne jasný, ale podľa jednej verzie prinútil Valeriana prehltnúť roztavené zlato a iná verzia hovorí, že ho nechal ešte stiahnuť z kože zaživa. O definitívnom závere cisára tyrana sa historici sporia dodnes.
Autor: Marek Kurta
