Skip to content
Menu

Ako „počul“ hluchý Beethoven?

Ludwig van Beethoven (1770-1827), jeden z najväčších hudobných géniov všetkých čias, nebol len skladateľom, ale aj symbolom nezdolnosti ľudského ducha. Jeho príbeh o tom, ako si dokázal poradiť s hluchotou, je fascinujúcim svedectvom o tom, že skutočná kreativita nepozná prekážky.

Začiatky génia

Beethovenova hudobná kariéra začala skoro – už v siedmich rokoch usporiadal svoj prvý koncert a jeho otec, vidiac  v ňom nového Mozarta, ho tlačil k dokonalosti. Sám však holdoval alkoholu, a tak napriek ranému úspechu bol život Beethovena plný trápenia. Okrem zdravotných problémov čelil aj chudobe a osobným stratám. Ale kto by čakal, že najväčšou výzvou sa pre neho stane strata sluchu, základného zmyslu pre hudobníka?

Keď ticho začne kričať

Vo veku 28 rokov si Beethoven začal všímať prvé známky straty sluchu. Na začiatku to boli jemné náznaky – šum v ušiach či problémy s rozlišovaním vyšších tónov. Situácia sa však rýchlo zhoršovala. Do veku 40 rokov bol už úplne hluchý. Pre bežného človeka by to znamenalo koniec kariéry, ale pre Beethovena to bola len nová výzva.

Hudba cez vibrácie

Ako Beethoven pokračoval v tvorbe, vyvinul si jedinečný spôsob „počúvania“ svojej hudby. Jedným z jeho trikov bolo zovretie kovovej tyče medzi zubami a pripojenie tejto tyče ku klavíru. Vibrácie, ktoré klávesy vytvárali, prechádzali cez jeho čeľusť do vnútorného ucha, čo mu umožňovalo „cítiť“ hudbu. Tento princíp je dnes základom niektorých moderných sluchových pomôcok.

Beethovenova schopnosť adaptovať sa na hluchotu bola dôkazom jeho génia. Dokázal si predstaviť celý orchester v hlave, analyzovať harmónie a komponovať s precíznosťou, ktorá nemala obdobu.

Triumfálny záver

Vrcholom jeho kariéry bola premiéra jeho 9. symfónie v roku 1824. Publikum bolo nadšené, ale Beethoven, otočený chrbtom k divákom, ich potlesk nepočul. Až keď ho otočili, videl ovácie a slzy v očiach obecenstva. Scéna je dodnes jedným z najdojemnejších momentov v histórii hudby.

Zaujímavosti o Beethovenovi

  1. Jeho dátum narodenia nie je známy: Beethovenov dátum narodenia nie je presne známy. S určitosťou je známy len dátum jeho krstu, 17. december 1770. V 18. storočí bola detská úmrtnosť taká vysoká, že krstiny sa často konali len jeden alebo dva dni po narodení. Predpokladá sa teda, že Beethoven sa narodil 15. alebo 16. decembra.
  2. Prezývali ho Španiel: Beethovena prezývali „Španiel“, pretože mal tmavú pleť a tmavé vlasy. Bola to fyzická zvláštnosť, ktorá mu vyplynula z hemochromatózy – dedičná choroba spôsobená nadmerným vstrebávaním železa z konzumovaných potravín.
  3. Bol slabý v matematike: Beethoven, ktorý musel ukončiť školu vo veľmi mladom veku, vedel, ako odčítať a sčítať, ale nenaučil sa deliť ani násobiť. Tento nedostatok bol celoživotnou chybou a bránil mu dobre hospodáriť s financiami. V roku 1801 sa sám opísal ako „neschopný obchodník a zlý počtár“.
  4. Nikdy sa neoženil: Beethoven sa často zamiloval do žien, ktoré už väčšinou mali vzťah. Niektoré z jeho najkrajších skladieb boli venované ženám. Avšak nikdy nespadol do chomúta.

Beethovenov odkaz

Beethovenov životný príbeh nám ukazuje, že aj v úplnom tichu môže znieť hudba – ak má človek silu ju nájsť vo svojom vnútri. Jeho diela sú dodnes považované za vrchol hudobného umenia a jeho 9. symfónia, so slávnou Ódou na radosť, sa stala univerzálnym symbolom ľudskej spolupatričnosti.

Takže, keď dnes budete počúvať Beethovenovu hudbu, spomeňte si na muža, ktorý dokázal „počúvať“ vibrácie života – a vytvárať z nich nesmrteľnú krásu.

 

Autor: Marek Kurta