Krištof Columbus. Meno, ktoré v učebniciach znie ako odvážny moreplavec, no v realite bol často skôr ako manažér katastrof s výborným PR. V roku 1503 sa totiž tomuto skúsenému objaviteľovi stalo niečo mimoriadne objavné: zostal bez lodí, bez jedla a bez sympatií miestnych.
A tak vytiahol… Mesiac.
Jamajka: raj, ktorý sa rýchlo pokazil
Počas svojej štvrtej a poslednej výpravy Kolumbus zistil, že tropické moria majú zmysel pre iróniu. Dve jeho lode zožrali lodné červy, zvyšok posádky sa rozhádal, niektorí námorníci sa vzbúrili a Kolumbus uviazol na Jamajke ako turista bez spiatočnej letenky.
Spočiatku všetko fungovalo. Miestni Indiáni – Arawakovia – nosili jedlo, pomáhali, boli ochotní obchodovať.
Lenže Kolumbovi muži sa správali ako stredovekí batôžkári po troch súdkoch rumu – kradli, vyčíňali a zabíjali. A keď domorodci pochopili, že „európska výmena“ znamená sklíčka za zásoby, povedali si dosť.
Zásobovanie sa zastavilo.
Keď dochádza jedlo, prichádza veda
Lenže Kolumbus bol hladný, obklopený nespokojnými mužmi, a veľmi blízko k tomu, aby ho vlastná posádka vyhodila cez palubu lode, ktorá neplávala. Našťastie pre neho však mal niečo, čo miestni nemali: astronomický almanach. A v ňom zlatú vetu: 29. februára 1504 – úplné zatmenie Mesiaca.
Tu si Kolumbus povedal: „Keď už nemám lode, vytiahnem vesmír.“
„Môj Boh má dnes zlú náladu“
Tri dni pred zatmením si Kolumbus zavolal miestneho náčelníka a oznámil mu: „Môj kresťanský Boh je nahnevaný. Ak nám neobnovíte zásoby, urobí Mesiac krvavo červeným.“
Domorodci si pravdepodobne pomysleli: „Výborne. Najprv prišli s loďami, teraz vypínajú oblohu.“
A potom to prišlo. Mesiac vyšiel… a začal tmavnúť… a tmavnúť viac… až sa zmenil na krvavočervenú guľu, presne podľa Kolumbovho harmonogramu.
Podľa Kolumbovho syna Ferdinanda, ktorý túto príhodu zapísal, miestni spanikárili, hneď utekali k lodiam a prosili Kolumba, nech sa so svojím Bohom nejako dohodne. Kolumbus dohral svoju rolu dokonale.
„Počkajte, idem sa porozprávať s Bohom“
Zamyslený a na prvý pohľad akože obmäkčený Kolumbus privolil. Odvetil, že to ide dohodnúť a zavrel sa do kajuty. Tam sa ale nemodlil, ale počítal minúty do konca zatmenia.
Po asi 50 minútach vyšiel von a slávnostne vyhlásil: „Boh vám odpustil.“
A presne vtedy… sa Mesiac začal vracať do normálu. Ak by existovali potleskové efekty, toto bol ten moment.
Zásoby boli obnovené, Kolumbus prežil, Mesiac fungoval ďalej. No a miestni Indiáni si odniesli životnú lekciu: „Nikdy nepodceňuj človeka s kalendárom.“
Malá historická bodka
Áno, príbeh je pravdivý: zatmenie nastalo, Kolumbus ho poznal vopred, vedome ho použil ako psychologickú zbraň.
Nie, Kolumbus neovládal Mesiac. Ale výborne ovládal strach, nevedomosť a načasovanie.
Kolumbus nezachránil výpravu odvahou ani diplomaciou. Zachránil ju astronómiou, drzým klamstvom a perfektným načasovaním.
A tak si môžeme zapamätať jedno krásne historické poučenie: Keď nemáš jedlo, lode ani autoritu, skús sa pozrieť do kalendára – stále máš šancu.
Autor: Marek Kurta
