Keď sa povie Hitler, každý si hneď vybaví tri veci: krikľavé prejavy, vojny a… ten miniatúrny obdĺžnik pod nosom, ktorý by dnes vizážisti nazvali „prepadák storočia“. Ale vedeli ste, že tento ikonický „záhradný plôtik“ nebol pôvodne jeho nápad? A že chvíľu patril dokonca medzi európske módne trendy? Poďme sa pozrieť, ako sa z drobného chumáča chlpov stal symbol diktatúry, no kedysi aj „cool“ záležitosť.
Pred Hitlerom bol Chaplin
Predtým, než si Adolf privlastnil tento typ fúzov, sa nosili hlavne dlhé monarchistické fúzy. Rakúsko-uhorský cisár František Jozef ich mal tak mohutné, že sa v nich dalo schovať polievkové rezance. Vojaci na začiatku 20. storočia preto nosili fúzy všemožných tvarov – od „handlebar“ (á la bicyklové riadidlá) až po obrovské kefy.
A potom prišiel Charlie Chaplin. Jeho komická postavička s malým klobúkom, palicou a štetkovitými fúzikmi (nazývanými aj toothbrush moustache – „zubná kefka“) sa stala ikonou nemého filmu. Chaplin fúzy nosil preto, že na plátne boli viditeľné aj pri malej mimike, no zároveň neprekážali v grimase. A svet si povedal: „Hej, veď to vlastne vyzerá super!“
Hitler a vojnový kompromis
Ako sa však Adolf dostal k svojim fúzom? Podľa dobových záznamov Hitler pôvodne nosil klasické cisárske fúzy – dlhšie a rozšírené do strán. Lenže nastal rok 1914 a Prvá svetová vojna. Vojakom museli priliehať plynové masky – a hádajte, čo prekážalo? Presne tak, rozstrapatené fúzy.
Velitelia nariadili: „Chlapi, ostrihať!“
Hitler, vraj veľmi neochotne, odsekol boky svojich fúzov a nechal len ten úzky prúžok pod nosom. Nie z módy, nie z recesie, ale z čírej vojenskej nutnosti.
A potom zistil, že mu to dodáva určitú „tvrdosť“ a charakter. (No, minimálne v jeho očiach.)
Boom 20. rokov: keď to bolo „in“
Po Prvej svetovej vojne sa však „fúz v tvare zubnej kefky“ stal hitom. Bol moderný, praktický a mestský – na rozdiel od fúzov dedinských strýkov. V Berlíne či Paríži ste v 20. rokoch našli stovky mužov s rovnakými fúzikmi. Bol to look moderného „businessmana“ – úhľadný, jednoduchý a bez starostí.
Dokonca aj Walt Disney si kedysi skúšal nechať podobné fúzy! A v Amerike to bol istý čas symbol humoru a ľahkosti – Chaplinova aura ešte fungovala.
Keď sa z módy stal symbol hrôzy
Všetko sa zmenilo, keď Hitler uchvátil moc. Z fúzov sa stal propagačný nástroj – jeho karikatúry sa dali nakresliť jediným ťahom ceruzky: vlasy do ofiny + štetka pod nosom = Hitler. Rýchle a rozpoznateľne.
Po druhej svetovej vojne sa nosenie takýchto fúzov stalo spoločenskou samovraždou. Nikto nechcel byť „ten, čo vyzerá ako Hitler“. Aj Chaplin ich po vojne prakticky odložil a v autobiografii napísal, že nikdy netušil, že z jeho gagového doplnku sa stane najtoxickejší módny prvok 20. storočia.
Návraty?
Občas sa objavia pokusy vrátiť „zubnú kefku“ na scénu – napríklad u basketbalistu Michael Jordana (čo spôsobilo menší škandál v reklame na Hanes). Ale vždy to vyvolá viac pobúrenia než obdivu.
Zaujímavosťou je, že v Japonsku sa tento štýl fúzov nikdy nespojil s Hitlerom, skôr so samotným Chaplinom – a tak sa tam občas ešte objavuje u starších komikov.
Malá ironia dejín
Na konci dňa je to fascinujúce: keby nebolo plynových masiek, možno by Hitler celý život nosil dlhé rakúske fúzy, ako každý iný veterán. A možno by si ho história pamätala s úplne iným vizuálom. Ale pretože si nechal pod nosom „zubnú kefku“, získal najikonickejší, aj keď nechcene komický, znak diktátora.
Takže keď sa nabudúce pozriete na starú fotku Chaplina alebo reklamu na ústnu kefku, spomeňte si, že jeden nevinný vojenský príkaz o „skrátení fúzov“ ovplyvnil vizáž najdesivejšieho politika 20. storočia – a nejaký čas dokonca udával trend.
Autor: Marek Kurta
