alebo zrod mikrovlnky vďaka roztopenej maškrte (1945)
Vojna, radar a… maškrta vo vrecku
Písal sa rok 1945. Svet riešil radary, armádu a koniec vojny. Percy Spencer, americký inžinier pracujúci pre firmu Raytheon, riešil tiež radary. Konkrétne magnetróny – zariadenia, ktoré vysielali mikrovlny a mali pomáhať nájsť nepriateľa skôr, než ten nájde vás.
Lenže v jeden úplne obyčajný deň sa stalo niečo, na čo armádne manuály nemysleli: Percymu sa vo vrecku roztopila čokoládová tyčinka.
A tým sa dejiny zmenili.
Keď radar zaútočí na desiatu
Spencer si všimol, že čokoláda nie je len mäkká, ale tekutá. A to bez slnka, ohňa či kuchyne. Len radar. Vedecký mozog zavelil: „Zaujímavé.“
(čo je v preklade: toto môže zmeniť svet, ale najprv si to overím na jedle).
Percy nezostal pri čokoláde. Rozhodol sa testovať ďalej:
-
Popcorn – začal puknúť. Úspech!
-
Vajce – explodovalo kolegovi do tváre. Menej úspech.
V tej chvíli bolo jasné, že mikrovlny: ohrievajú jedlo, nie sú kamarát s vajcami a môžu ušetriť ľudstvu veľa času… a špinavých panvíc
Keď kuchyňa vyzerala ako jadrový reaktor
Spencerov nápad sa rýchlo premenil na realitu. V roku 1947 vznikla prvá mikrovlnná rúra s názvom Radarange.
Parametre:
-
váha: 340 kg
-
výška: ako chladnička s veľkými ambíciami
-
cena: len pre hotely, armádu a veľmi bohatých ľudí
-
dizajn: „nechcem to mať doma, ale ďakujem“
Bola hlučná, drahá a obrovská – no fungovala. Trvalo ešte niekoľko desaťročí, kým sa mikrovlnka zmenšila, zlacnela a presťahovala do bežných kuchýň. Dnes v nej ohrievame kávu trikrát za sebou, rozmrazujeme chlieb za 30 sekúnd a predstierame, že „varíme“
To všetko len preto, že si jeden inžinier zabudol vybrať čokoládu z vrecka.
Ponaučenie z dejín
-
Veľké vynálezy vznikajú náhodou
-
Čokoláda je nebezpečne podceňovaný katalyzátor pokroku
-
A ak sa vám pri práci roztopí sladkosť, nepanikárte – možno ste práve vynašli budúcnosť
Autor: Marek Kurta
