akýto stav štátu som si pri zakladaní Slovenskej republiky pred 30 rokmi nepredstavoval. V relácii Téma dňa to v reakcii na udalosti okolo pádu vlády premiéra Eduarda Hegera vo štvrtok večer uviedol bývalý slovenský prezident Ivan Gašparovič.
Exprezident Ivan Gašparovič v Téme dňa hovoril:
- v čom sa líši pád vlády Ivety Radičovej od pádu vlády Eduarda Hegera,
- kde podľa Ivana Gašparoviča spravila Hegerova vláda chyby,
- akú vinu nesie Igor Matovič,
- ako Gašparovič spomína na zakladanie republiky.
Padla vláda Eduarda Hegera. V čom sa dnešná situácia líši od roku 2011-2012, keď padala vláda Ivety Radičovej?
Video:
Zdroj: TA3
Ja si myslím, že je tu veľký rozdiel. Ten rozdiel začal už od vzniku tejto vlády. Za Radičovej vlády došlo k situácii, kedy si neporozumeli dve strany v jednej otázke, ktorú mala vláda riešiť vo vzťahu k eurovalu. Tu ide o dlhodobý problém, kedy sa táto vláda dopracovala k tomu, že občania jej vôbec nedôverujú. To je podstatný rozdiel pri rozhodovaní o tom či túto vládu chceme, alebo nechceme. Radičovej vláda padla na základe nedohody s jednou politickou stranou, no tu už nie je zhoda s touto vládou aj pri občanoch.
V tomto parlamente máte poslancov, ktorí sú tam tretíkrát a vždy za inú stranu. Už v tomto vidíte, že táto vláda nemohla dobre pôsobiť na občanov ani prostredníctvom parlamentu. A preto tie dohady, ktoré vznikali u ľudí, boli podľa mňa oprávnené. A že niektoré opozičné politické strany sa to snažili dotiahnuť k tomu, aby táto vláda skončila skôr, je celkom normálne.
Zaujímavé je na tom aj to, že táto vláda sa vlastne povalila sama. Politické strany si prestali dôverovať a začali sa dokonca obviňovať. Vláda, ktorá mala bojovať za spravodlivosť, za vyriešenie problémov trestných činov, sa dokonca dostáva do problémov sama. Aj z tohto pohľadu občan u nej vidí, že zodpovednosť nie je taká, akú predstavovala pred voľbami.
Pani Radičová mala problém v tom, že si nerozumela s jednou politickou stranou, a v tom, že ju nevedela podržať vlastná politická strana. Bol tam paradox, kde pani premiérka bola členkou politickej strany a jej predseda bol členom jej vlády. Z tejto pozície mala sťažené postavenie.
Keď padla vláda pána Dzurindu, tam opäť išlo o problém viac-menej medzi dvomi koaličnými politickými stranami. Išlo tam o Vatikánsku zmluvu. Pamätám si z tohto obdobia jednu príhodu. Keď bola táto roztržka, a vyzeralo tak, že sa nastolí možnosť odvolania vlády. Ráno som išiel do práce a počul som v rozhlase, že došlo k dohode vo vláde. Povedal som si, že budem mať menej problémov.
Keď som však prišiel do práce, čakal ma predseda parlamentu a povedal mi, že za mnou prišiel pretože nesúhlasí s tým, čo povedal pán Figeľ, že sa dohodol. Dohodol sa za jeho chrbtom, on o ničom nevedel. Takže to vôbec neplatilo a opäť nastali tieto problémy.
Vždy sú problémy aj individuálne, teda medzi vzťahmi ľudí, aj spoločenské problémy. Táto vláda a parlament zhrnuli všetky tieto problémy dohromady. Politické strany mali problémy vo vnútri, navzájom sa odvolávali, prestupovali z jednej strany do druhej. Dnes v parlamente neviete, kto za čo hlasoval. Neviem si ani predstaviť, ako to bude vyzerať ďalej.
Aj keď jedni súhlasia a iní nesúhlasia s rozpočtom, je šťastie, že bol schválený. Aj keď sa všetci nezhodujú v tom, či je dobrý. Je veľký rozdiel, ak má však nová vláda v novom roku nastupovať s rozpočtovým provizóriom alebo s rozpočtom.
Pán prezident, padla vláda
Vy ste stáli aj pri vzniku Ústavy Slovenskej republiky. Prečo v nej nemáme jasnejšie popísaný spôsob, ako sa má konať po páde vlády? Upravovalo sa to práve pri páde vlády Ivety Radičovej, vtedy ste vy ako prezident dostali obrovské kompetencie, ale ústavný súd stále tvrdí, že tam nemáme priamu cestu, ktorá by viedla od pádu vlády k predčasným voľbám.
Je teraz návrh v parlamente. Bude záležať na tom, či ho parlament a poslanci príjmu. Či príjmu zákon k týmto otázkam, alebo či sa uznesením rozhodnú, že sa rozpustia. Ale to veľmi pochybujem, pretože pri tomto parlamentnom zložení to asi nebude také jednoduché.
Keď padla vláda pani Radičovej, bol som v zahraničí. Musím povedať, že som s ňou pred tým niekoľkokrát rokoval. Prišla a povedala, že abdikuje. Povedal som jej, aby to nerobila. Nech sa skúsi dohodnúť, trebárs aj s opozíciou. Potom som išiel na zahraničnú cestu. V Maďarsku sme mali stretnutie V4. Už som tam bol a v aute mi ochrankári povedali, že volá pani premiérka. Zodvihol som telefón. Povedala, že sa rozhodla spojiť hlasovanie o eurovale s vyjadrením dôvery vláde. Povedal som jej, aby tak nerobila a vydržala, kým prídem zo zahraničnej cesty.
Dohodli sme sa, že ešte bude hovoriť s opozíciou, ako som ju prosil. A keď som ešte bol v zahraničí, tak som bol upokojený. V tom čase zasadal parlament a mal o tejto otázke rozhodovať. Tuším sme vtedy boli v Indonézii. Ráno o tretej mi niekto búchal na dvere. Otvoril som ich a stál tam minister hospodárstva, ktorý bol so mnou. Povedal: „Pán prezident, padla vláda.“
Povedal som mu, aby si nevymýšľal, že som dohodnutý s premiérkou, že ma bude informovať. No on stále tvrdil, že padla vláda. Keď som prišiel domov, pani premiérka ma čakala v paláci a pýtala sa, ako budeme teraz ďalej vládnuť. Povedal som jej, že skončila. Ani ona tomu neverila.
Zavolal som si opozičné aj koaličné strany a povedal som im moju predstavu. Povedal som im, že takto to nejde a ja neviem, ako poveriť novú vládu. Zavolal som všetkých predsedov politických strán a debatovali sme, že ako pokračovať. Dohodli sme sa na termíne, do ktorého mi mali dať spoločné parlamentné stanovisko. Ak by mi ho nedali, sám by som si postavil vládu. Za krátky čas prišli opäť, že chcú znova rokovať a že majú návrh. V ňom prešli všetky právomoci týkajúce sa rozhodovania vlády do mojich rúk.
Odvtedy máme zmenenú ústavu. Vtedy ste však ešte nepoznali stanovisko ústavného súdu, ktorý hovorí, že v ústave nemáme popísaný ten proces, ktorý by bol legitímne viedol k pádu a výmene vlády. To znamená, že to, čo sa vtedy udialo pri páde vlády Mikuláša Dzurindu, nereflektovalo na skutočnosť, ktorú až teraz, na základe podania Zuzany Čaputovej, odhalil ústavný súd. Ako to teraz vyriešia politici? Dokážu nejakým spôsobom dospieť k nejakému kompromisu? Treba 90 hlasov na zmenu ústavy. Myslíte si, že prezidentka dokáže týchto politikov tak, ako vy vtedy, keď ste boli na spoločných rokovaniach, prinútiť k predčasným voľbám? Stanovisko je, že ak sa do konca januára nedohodnú na predčasných voľbách, ktoré by boli v júni, tak ona vymenuje svoju vládu.
Bolo to šťastie, že sme vtedy prijali ten dodatok k ústave. Musím však povedať, že sme situáciu nevyhodnotili komplexne do budúcnosti. Našli sme riešenie na kritickú dobu v tom čase. Teraz bude záležať na parlamente, či príjme uznesenie, ktorým sa sám rozpustí, alebo príjmu ústavný zákon. Myslím si, že dôležité bude aj to, ako rýchlo dôjde k rozhodnutiu o tom, že bude rozhodovať občan.
K tomu rozhodnutiu však nemusí dôjsť. Môže sa stať, že pani prezidentka koncom januára buchne do stola a usúdi, že sa nedohodli a vymenuje svoju vládu. Môže to urobiť?
Môže to urobiť bez problémov. Je to však veľká zodpovednosť na prezidenta. Vtedy mi všetci predsedovia aj s pánom Dzurindom povedali, že sa dohodli. Na to si vypýtal slovo pán Sulík, a opýtal sa, či potrebujem rozhodovať o zahraničných cestách štátnych tajomníkov. Povedal som mu, že nepotrebujem. Na to pán Dzurinda povedal pánovi Sulíkovi, nech je už ticho, keď sa dohodli.
To sú situácie, ktoré keď si nevyriešia oni sami medzi sebou, ak sa nebudú rešpektovať a nenájdu kompromis, tak to bude veľmi ťažké. Prezidentka bude mať na sebe veľkú zodpovednosť. Na nej bude záležať, aké rozhodnutia bude od nového roka prijímať.
Môže za to Matovič
Zlé jazyky hovoria, že za dnešnú situáciu môže jedna jediná osoba, ktorou je Igor Matovič. Tvrdia to aspoň jeho oponenti. On sa cíti, že koná dobro a koná správne. Napriek tomu tu bola situácia, keď odstúpil z pozície premiéra a skladala sa ďalšia vláda Eduarda Hegera. So všetkými informáciami, ktoré o Igorovi Matovičovi máte, teda ako písal diplomovú prácu, ako podnikal a podobne, vymenovali by ste ho za ministra financií?
To nie je jednoduchá otázka. Premiér si skladá vládu a prezident mu ju odobrí alebo neodobrí. V tomto prípade by som asi veľmi vážne rozmýšľal, či ho vymenovať na základe žiadosti premiéra. Musel by som zvažovať, čo by urobil premiér, ako sa bude skladať ďalšia vláda a ako sa voči mne postaví parlament, ak by som ho nepotvrdil.
V tom čase mal ešte zastúpenie v parlamente. Má ho aj dodnes. Aj keď teraz pôjde do parlamentu, vo vláde budú mať väčší pokoj na rozhodovanie a dávanie zákonov, ale v parlamente to bude podľa mňa ešte ostrejšie. Bojím sa, že nepôjde iba o verbálne stretnutia, ale že vzniknú aj tvrdšie stretnutia.
Mali sme tu však situácie, keď pán Kiska odmietol vymenovať pána Ráža, pán Kováč odmietol vymenovať pána Lexu, vy ste neakceptovali pána Tvarožku, a tak ďalej…
Áno, preto by som veľmi rozmýšľal, či ho vymenovať. Musel by som zvážiť, aké by to malo dopady. V takýchto vážnych rozhodnutiach je vždy potrebné mať aspoň 80-percentný prehľad, ako táto situácia skončí. Ak nemám vyhodnotené dopady, tak málokedy rozhodnem správne. Ak by som mal konkrétne odpovedať, po všetkých skúsenostiach by som asi tomu kládol odpor, ak by na mňa vláda tlačila, aby som ho vymenoval.
Keď bol Igor Matovič zvolený do parlamentu prvýkrát, mali sme spolu rozhovor v prezidentskej záhrade, pán redaktor. Na jeho konci som vám povedal, že tento pán poslanec bude stáť túto republiku strašne veľa peňazí a problémov.
Úradnícka vláda alebo predčasné voľby
Zrejme ste vtedy predvídali to, čo ostatní nie. V každom prípade, Matovič má stále svojich priaznivcov, má svoju pravdu, o ktorej je presvedčený. Ak by ste dnes boli v pozícii pani prezidentky Čaputovej, konali by ste inak?
Pani prezidentke v tomto momente neostávalo nič iné. Nie ona odvolala vládu, vláda skončila parlamentným rozhodnutím. Jej rozhodnutie, že do konca januára jej musia dať dohodnuté návrhy, je podľa mňa správne. Po dohode poslancov po tom, ako som im ja pohrozil, bola zodpovednosť na mne. Všetko, čo vláda chcela dať do parlamentu, som musel schvaľovať.
V tom sa úloha prezidentky veľmi zväčšila. Faktom ale je, že ak by vymenovala úradnícku vládu, tak by pôsobila až do riadneho konca volebného obdobia. Nemohli by sme tam rátať s predčasnými voľbami…
Áno, no aj táto vláda by musela ísť do parlamentu, aby ju schválil. Preto tvrdím, že je treba sa dohodnúť aj s opozíciou. Ak by sa dohodla so všetkými poslancami, že by jej navrhnutí ministri vyhovovali všetkým, tak je to v poriadku. Na druhej strane sa môže stať aj to, že pani prezidentka vymenuje túto vládu a parlament ju neprijme. Následne túto vládu znova odvolá a postaví si svoju novú vládu. Takto by to mohlo byť až do budúcich volieb. Preto si myslím, že je potrebné aj referendum ako poistka, ak by poslanci v národnej rade neprijali ani uznesenie, ani ústavný zákon.
Malo by byť podľa vás možné predčasne ukončiť volebné obdobie aj referendom?
Áno, určite.
Na Slovensku sa nám už začínajú krížiť politické spôsoby vládnutia. Máme tu pomerný zastupiteľský systém, čo sa týka volieb do parlamentu, máme tu priamu voľbu prezidenta. Teraz hovoríme o referende, čo je ďalší legislatívny nástroj. Nie je toho už príliš veľa? Nejde to niekde proti sebe?
Určite áno. Myslím si, že v budúcom volebnom období treba vážne uvažovať o novom volebnom zákone, o novom štátno-právnom usporiadaní, inak sa z týchto problémov nedostaneme. Je veľmi veľa krajov, okresov a je veľmi málo možností rozhodovať o kandidátoch v ich rámci. Napríklad pán Fico má svojich voličov po celej republike. Ak však záleží na krajoch, každý kraj si bude voliť svojich. Tým nechcem povedať, že systém, ktorý máme, je nedemokratický. Ale kraje a okresy majú menšiu možnosť svojich priorov.
Do prezidentky Čaputovej sa naváža väčšina politickej scény. Vy ste niečo také nezažili, do vás sa skôr navážali médiá, no politická scéna bola pomerne kultivovaná. Na pani prezidentku pomerne nevyberavo útočia Matovič, Fico, Mazurek a ďalší. Vnímate to ako politický kalkul, pri ktorom si na jej osobe zbierajú politické body, alebo je to oprávnená kritika?
Nevnímam to ako kalkul. Je to jednoducho osud človeka, ktorý ide do politiky do takýchto funkcií. Ja som mal veľa napádaní, najmä z prostredia novinárov. Neviem, čím som si ich pohneval, ale tvrdo proti mne bojovali, a to aj v druhých prezidentských voľbách, kde som pre nich bol absolútne neprijateľný. Nakoniec som zvíťazil veľkým rozdielom.
Do toho zasahujú politici a najmä politológovia a novinári. V Slovenskej televízii so mnou robili dosť dlhý rozhovor a nakoniec z neho bola jedna veta. Bola tam aj pani politologička z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a šéfredaktor Denníka N. Obaja tvrdili, že pani prezidentka je nestranícka a spomenuli mňa, že som povedal, že som tvrdil, že sa cítim ako člen Smeru. Nepovedali však to, že som tvrdil, že nie som člen Smeru, nikdy som ním nebol a nikdy nebudem, ale ako člen Smeru sa cítim pre to, že máme skoro rovnaký sociálny a národný program. To už ale nikto z novinárov a politológov nepovie.
Toto sa podľa mňa odvíja aj od kultúry parlamentu, ktorú občan sleduje. A keď on vidí, čo sa v parlamente deje, ako si tam ľudia nadávajú do fašistov, tak to inak nejde. Kde my máme fašistickú stranu? Ľudia si zvolili fašistickú stranu, a nereaguje na to prokuratúra a súd? Ten, ktorý je tam označovaný za fašistu, je riadnym poslancom národnej rady s povinnosťou hlasovať a rozhodovať. To, že niekto podá návrh, a pridá sa k nemu člen tejto strany, to je v poriadku. Iné je, keby šiel za ním a kalkuloval a dohadoval sa o hlasovaní za návrhy. To už nie je dobré. V parlamente si sú všetci rovní. Ak je niekto označený za fašistu, tak to treba rozhodnúť a nemá tam čo robiť.
Ivan Gašparovič a Vladimír Mečiar po podpísaní Ústavy Slovenskej republiky
Je však pravdou, že ak sú niektorí poslanci takto označovaní, tak sú to tí hlučnejší, menej dodržiavajú pravidlá debát, počas pandémie odmietali nosiť rúška a podobne. Ak si ľudia berú negatívny príklad z národnej rady, tak hovoríme najmä o týchto poslancoch. Myslíte si, že táto kritika smerom k prezidentke od poslancov, musí s ňou rátať?
Samozrejme. Ja som ďaleko od toho, aby som kritizoval pani prezidentku. Doteraz som to nikdy ani neurobil. Ona má svojich poradcov, svoju predstavu, svoju politickú kariéru. Je to jednoducho jej problém. Ak tam občan vidí niečo, čo si myslí, že nie je správne, má právo kritizovať. Mňa tiež kritizovali, že som napríklad nechcel vymenovať Čentéša. Dodnes som presvedčený, že pri tom ústavný súd konal mimo zákon a ústavu.
Výročie vzniku republiky
O chvíľku si pripomenieme 30. výročie vzniku republiky a prijatia ústavy. Už vtedy ste boli pri tom. Ja si to tak pamätám, že ste tam stáli na tribúne traja, keď sa ohlasovala Slovenská republika. Hlinka, Mečiar a vy. Pán Mečiar však v minulej relácii tvrdil, že ste však stáli až pod pódiom, že ste sa báli vyjsť hore.
Nie. Stál som na kraji. Aj prvého januára, keď boli veľké oslavy, tak premiér bol na Námestí SNP a ja som bol v Slovenskej televízii, kde som mal o 12.00 príhovor k občanom a on bol na tribúne pred obchodným domom Dunaj.
Bolo to veľké riziko, keď sme hovorili o rozdelení a budovali sme samostatnú republiku. Dostali sme sa do veľmi ťažkej situácie. V niektorých okresoch bola až 50 percentná nezamestnanosť. Nemali sme devízové rezervy. Rozpadol sa strojársky priemysel. Skolabovalo poľnohospodárstvo. Dostali sme sa z toho.
Viem a súhlasím s tým, že sa urobilo veľa chýb. Treba však zohľadniť aj to, že sme to preklenuli. Dnes sme sa dostali do pozície, kedy sme známi vo svete, naši politici zastávajú dôležité úlohy. Slovensko urobilo veľký pokrok. Žiaľbohu, toto 30. výročie nemôžeme osláviť tak, ako by sme si predstavovali. Občan nie je spokojný a nesúhlasí so všetkým.
V 30. výročí máme problémy s vládou a s parlamentom a ľudia stále chodia na námestie a protestujú proti týmto inštitúciám. Tak som si to nepredstavoval. Do budúcna by som si preto želal a prial, aby sa na politickej scéne vždy našla zhoda a hľadala cesta, ktorá nie je výhodná pre politické strany, ale pre ľudí. Verím, že príde čas, kedy bude môcť občan konštatovať, že máme dobrý parlament, máme dobrú vládu. Musí však rozmýšľať, koho bude voliť.
Zdroj: TA3
