Minister vnútra Srbska Aleksandar Vulin sa vyjadril, že Srbsko nepatrí do EÚ, ktorej členovia v žiadnom prípade „nechcú“ prijať Srbsko.
Srbsko je kandidátskou krajinou na vstup do EÚ už viac ako desať rokov, a to od marca 2012 s tým, že prístupové rokovania začali v roku 2014. Prezident Aleksandar Vučič povedal, že vstup do EÚ je najvyššou prioritou zahraničnej politiky krajiny. Nadšenie pre reformy zamerané na pristúpenie však postupne opadlo, keďže tento proces sa ťahal roky bez vyhliadok na pripojenie sa v dohľadnej budúcnosti.
Kľúčovým problémovým bodom bolo odmietnutie Srbska uznať Kosovo – ktoré v roku 2008 jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Belehradu – za nezávislý štát. EÚ od týchto dvoch krajín vyžaduje, aby normalizovali svoje vzťahy, ak má jedna z nich pokročiť smerom k pristúpeniu k EÚ.
Okrem toho po februárovej invázii Ruska na Ukrajinu predstavitelia EÚ a politici z členských štátov EÚ ostro kritizovali Srbsko za to, že sa odmietlo pripojiť k sankciám voči Rusku.
Minister Vulin v rozhovore pre Vecerni Novosti, zverejnenom 14. októbra, uviedol, že Belehrad by mal akceptovať, že EÚ nechce prijať Srbsko. „Otázkou nie je, či chceme vstúpiť do EÚ, ale či EÚ chce Srbsko. Súdiac podľa šialeného vydierania, ktorému nás vystavujú, aby sme uznali Kosovo, zrušili Republiku srbskú a uvalili sankcie na Rusko, nechcú nás,“ povedal.Čím skôr prijmeme, že nás nechcú a že tam nepatríme, tým lepšie na tom budeme. Postoj k EÚ nie je vecou emócií, ale racionálnych rozhodnutí“.
Európska komisia vo svojej výročnej správe o pokroku uverejnenej 12. októbra naliehavo vyzvala Srbsko, aby sa pevne zaviazalo k strategickému smerovaniu a reformám EÚ.Komisia poznamenala, že Srbsko sa po invázii na Ukrajinu nezosúladilo s reštriktívnymi opatreniami EÚ voči Rusku a s väčšinou vyhlásení vysokej predstaviteľky EÚ v tejto veci.
Minister vnútra komentoval nedávny návrh Francúzska a Nemecka na dohodu o Kosove, v intenciách ktorej by Srbsko získalo zrýchlenú cestu do EÚ, ak by Kosovu umožnilo vstúpiť do OSN a ďalších medzinárodných organizácií, Vulin však zostal veľmi skeptický.“Videli ste zrýchlený príjem? Pokiaľ viem, konečné rozhodnutie prijíma každý parlament každej krajiny EÚ. Naozaj si myslíte, že Chorváti budú hlasovať za vstup Srbska do EÚ bez akýchkoľvek iných podmienok?“ uviedol s odkazom na často problematický vzťah medzi Srbskom a susedným Chorvátskom, ktoré má ako člen EÚ právomoc vetovať pokrok Srbska.
Dvojstranné spory so susednými štátmi predtým zastavili postup ďalšej kandidátskej krajiny, Severného Macedónska, ktorej najprv Grécko a neskôr Bulharsko zablokovali začatie prístupových rokovaní.
Aleksandar Vulin tiež kritizoval EÚ ako inštitúciu a poznamenal: „So stratou politickej nezávislosti začínajú členovia EÚ strácať svoju hospodársku silu, čo bolo hlavným dôvodom atraktívnosti EÚ“.
Vulin navštívil 22. – 23. augusta dvojdňovú návštevu Moskvy, počas ktorej sa stretol s ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a ďalšími ruskými predstaviteľmi. Na stretnutí s Lavrovom Vulin povedal, že Srbsko je jedinou krajinou v Európe, ktorá sa „nestala súčasťou protiruskej hystérie“. Júnový prieskum verejnej mienky z Demostatu ukázal nesúhlas s pripojením sa k západným sankciám medzi srbským obyvateľstvom. Podľa prieskumu bolo 80 % respondentov proti sankciám voči Rusku, za bolo iba 9 %.
Ten istý prieskum ukázal, že podpora pristúpenia k EÚ klesá, pričom 51 % respondentov uviedlo, že by v referende hlasovali proti pristúpeniu k bloku. Len 34 % respondentov uviedlo, že by hlasovali za vstup Srbska do EÚ, zatiaľ čo 11 % by nehlasovalo a ďalšie 4 % by boli nerozhodnuté.
By bneIntellinews, preložila Dana Bystrická
