Často čítam o meraní popularity politikov a tak si kladiem otázku, akú to má váhu. Súhlasím s názorom, že dnešný demokratický systém je postavený na tom, že  niektorí politici svoje konanie  podriaďujú prieskumom. Pre politikov je prieskum niečo ako pre žiaka známka.

Každý politik sa občas sekne a klesnú mu referencie, tak ako sa každému žiakovi občas stane že dostane zlú známku.

No dobrý politik by mal prejsť  sebareflexiou. Lenže ich  názory sú často  také elastické, aké silné je ich odhodlanie vyhrať voľby z čo najlepším výsledkom. Nič iné tým politikom ani neostáva, veď demokracia je často o populizme.

Populizmus vnímam ako  politickú taktiku spočívajúcu vo vystupovaní na verejnosti tak, že sa zdôrazňuje pochopenie pre problémy ľudí a prípadne sa im aj sľubuje bez reálnych podkladov .

Základnou črtou populistického politika je, že nemá politickú ideu a jeho jedinou politickou motiváciou je udržať sa pri moci.

Príliš veľa  populizmu rozhodne nepotrebujeme, keďže ich nositeľov už máme naozaj dosť . Politika musí byť zmesou snahy o hodnotu ale aj s ohľadom na to, ako to ľudia cítia.

Zaujalo ma stanovisko pána profesora Rastislava Tótha: „ Populizmus znamená riadenie sa verejnou mienkou. Takže v starom Ríme to bola podstata republiky.

Na Slovensku vďaka nevzdelancom v politike aj žurnalistom ide o nadávku, ktorá nemá obsah. Ale začali to tzv. liberáli, ktorí sa po novembri báli verejnej mienky a chceli robiť svoju zákulisnú politiku a trvá to dodnes. „

Problém vidím v tom, že občania často  reagujú v prvom rade na to, čo mu podsúvajú médiá. Ak sa niekoho rozhodnú znemožniť, budú ho znemožňovať do tej miery, až sa im ich cieľ podarí. Ak im vyhovuje z nikoho urobiť politickú hviezdu, dosiahnu to. Sila médií je obrovská .

Je dôležité si uvedomiť, že ľudia  sa posúvajú k výšinám šľachetnosti vtedy, keď majú koho nasledovať. Myslím tým hlavne štátnikov a  politické elity .

Žiadna z výrazných  osobností necíti potrebu ísť do politiky, pretože dokážu  prežiť  zmysluplný a  šťastný život aj bez toho.

Jednoducho  sa necítia nikým ani ničím m ohrození. Problém súvisí tiež s tým , že mnoho schopných ľudí odišlo do zahraničia. A to bohužiaľ  schopní  vedci, lekári a zdravotne sestry, ktorí nám teraz veľmi chýbajú.

Bojujme teda proti správnemu nepriateľovi, ktorým je vysoká hladina populizmu, hlúposť, nekompetentnosť, chamtivosť a plytkosť.

V tomto kľúčovom období Slovensko a svet potrebuje stabilitu, ktorá zabezpečí naše demografické a hodnotové prežitie.

Autor: PhDr. Dušan Piršel