BRATISLAVA – Slovensko čelí znepokojivému trendu v oblasti kardiovaskulárneho zdravia. Najnovšie štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) ukazujú prudký nárast hospitalizácií pre akútny koronárny syndróm (AKS). Hoci počet prípadov rastie naprieč pohlaviami aj vekovými skupinami, odborníci poukazujú aj na pozitívny vývoj – úmrtnosť pacientov dlhodobo klesá.
Hospitalizácií pribudlo o viac než štvrtinu
Podľa registra AKS bolo v roku 2024 na Slovensku evidovaných 6 609 hospitalizácií u 6 113 pacientov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o nárast až o 26 percent. Väčšinu pacientov tvorili muži, ktorí predstavovali takmer 68 percent prípadov.
Kým u mužov sa srdcové príhody najčastejšie vyskytovali vo vekovej skupine 45 až 64 rokov, u žien dominovali pacientky vo veku 65 až 74 rokov, čo podľa lekárov poukazuje na rozdielny priebeh ochorenia medzi pohlaviami.
Symptómy AKS Bolesť na hrudníku, ktorá môže vyžarovať do horných končatín a krku Bolesť medzi lopatkami, alebo v nadbrušku Spotenie, zvracanie, pocit na odpadnutie, bezvedomie
Východ Slovenska s najvyšším výskytom
Štatistiky odhalili výrazné regionálne rozdiely. Najvyšší výskyt akútneho koronárneho syndrómu zaznamenali v Prešovskom kraji, kde postihol 180 ľudí na 100-tisíc obyvateľov. Nasledoval Košický kraj so 146 prípadmi na 100-tisíc.
Naopak, najnižšie čísla hlási Banskobystrický kraj, kde bolo evidovaných len 48 prípadov na 100-tisíc obyvateľov, a to u mužov aj žien.
Register odhaľuje kvalitu liečby aj komplikácie
Podľa kardiológa MUDr. Ivana Hovanjeca z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb poskytuje register AKS cenný pohľad nielen na počet pacientov, ale aj na kvalitu starostlivosti.
„Získavame informácie o rýchlosti poskytnutia akútnej liečby, type terapie, priebehu hospitalizácie aj výskyte komplikácií. Ide o dôležitú spätnú väzbu pre celý zdravotný systém,“ vysvetľuje lekár.
Najväčšie riziko predstavuje vysoký tlak
Z údajov NCZI vyplýva, že dominantným rizikovým faktorom je vysoký krvný tlak, ktorý malo až 83 percent pacientov s AKS. Nasleduje zvýšený cholesterol (76 percent) a cukrovka, ktorou trpela tretina pacientov.
Odborníci upozorňujú, že okrem veku a genetickej predispozície zohráva zásadnú úlohu aj životný štýl – fajčenie, obezita, nedostatok pohybu či neliečená hypertenzia výrazne zvyšujú riziko srdcového infarktu.
Úmrtnosť klesá, no ženy sú ohrozenejšie
Pozitívnym zistením je, že úmrtnosť pacientov s akútnym koronárnym syndrómom má klesajúci trend. V roku 2024 zomrelo do 30 dní od poslednej hospitalizácie približne šesť percent pacientov.
Rozdiely sa však objavujú aj tu – ženy mali vyššiu úmrtnosť (8 percent) než muži (5 percent), čo podľa lekárov súvisí aj s neskorším vyhľadaním odbornej pomoci.
Lekári varujú pred nebezpečným čakaním
Kardiológovia zároveň apelujú na verejnosť, aby nepodceňovala varovné príznaky. „Stále sa stretávame s pacientmi, ktorí majú bolesti na hrudníku, no niekoľko dní vyčkávajú. To môže mať fatálne následky,“ upozorňuje MUDr. Hovanjec.
Ak bolesť na hrudi trvá viac než 10 až 15 minút, zhoršuje sa pri námahe alebo ju sprevádzajú ďalšie príznaky, je podľa odborníkov nevyhnutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc.
-rvv-
