MARYLAND – Po viac než piatich storočiach sa vedcom podarilo urobiť objav, ktorý môže zásadne zmeniť naše chápanie jedného z najväčších géniov histórie. Na jednej z kresieb Leonarda da Vinciho totiž identifikovali ľudskú DNA. Ak sa potvrdí jej pravosť, môže priniesť odpovede na otázky, prečo renesančný majster vnímal svet inak než jeho súčasníci.
Prelom oznámili odborníci zapojení do projektu Leonardo da Vinci DNA Project. Genetický materiál izolovali z červenokriedovej kresby Sväté dieťa pomocou jemného steru, ktorý vedci prirovnávajú k odberu vzorky pri antigénovom teste. K odberu došlo už na jar 2024, no až teraz sú známe prvé výsledky analýz.
Podľa výskumníkov existuje reálna možnosť, že DNA pochádza priamo od Leonarda, ktorý sa kresby dotýkal pri jej vzniku. Papier totiž funguje ako špongia – dokáže absorbovať pot, kožné bunky, baktérie aj genetický materiál, ktorý v ňom môže pretrvať celé stáročia.
Kľúčový bol Y chromozóm
Najdôležitejším krokom výskumu bola analýza Y chromozómu, ktorý sa dedí výlučne po mužskej línii. Vedci ho porovnali s DNA získanou z listu, ktorý napísal Leonardov príbuzný. Výsledok prekvapil – obe vzorky patria do rovnakej genetickej línie pochádzajúcej z Toskánska, regiónu, kde sa Leonardo narodil.
Hoci vedci zatiaľ hovoria o opatrnom optimizme a nie o definitívnom dôkaze, ide o doteraz najpresvedčivejší genetický nález spojený s renesančným majstrom. Slávne obrazy ako Mona Lisa už totiž podobné stopy neobsahujú – stáročia reštaurovania ich genetickú stopu zničili. Kresby a zápisníky však zostali oveľa menej dotknuté.
Vidieť rýchlejšie než ostatní?
Vedci sa domnievajú, že DNA by mohla pomôcť vysvetliť Leonardove mimoriadne zmyslové schopnosti. Jeho kresby totiž zachytávajú detaily a pohyby, ktoré bežné ľudské oko nedokáže postrehnúť – napríklad presný let vážky či zložité prúdenie vody.
Podľa genetika Davida Thalera mohol Leonardo vnímať realitu akoby v „spomalenom filme“. Zatiaľ čo bežný človek spracuje približne 30 až 60 obrazov za sekundu, Leonardo mohol podľa modelov vnímať výrazne viac. Vedci nevylučujú, že za tým stáli gény ovplyvňujúce fungovanie sietnice oka, konkrétne KCNB1 a KCNV2.
Najväčšia výzva ešte len príde
Definitívne potvrdenie identity DNA však bude mimoriadne náročné. Ako upozorňuje profesor David Caramelli z Univerzity vo Florencii, bez spoľahlivých referenčných vzoriek je genetické overenie komplikované. Aj preto sa výskumníci plánujú zamerať na DNA 14 žijúcich potomkov Leonardovho otca, ktorá by mohla slúžiť ako porovnávací materiál.
Ak sa zhoda potvrdí, pôjde o historický prelom. Leonardo da Vinci – maliar, vynálezca, vedec a vizionár – by sa tak stal jednou z prvých historických osobností, ktorej genialitu by sme mohli skúmať aj z genetického hľadiska.
Objav tak otvára dvere nielen do minulosti, ale aj k hlbšiemu pochopeniu toho, ako vzniká ľudská výnimočnosť.
-RVV-
