Washington, 15. januára 2026
Spojené štáty sa v uplynulých hodinách ocitli na prahu priamej vojenskej konfrontácie s Iránom. Indície z Blízkeho východu – uzavretý vzdušný priestor, pohyb amerických vojenských lietadiel aj evakuácia personálu – naznačovali bezprostredný útok. V poslednej chvíli však prezident Donald Trump vojenskú akciu zrušil.
Napätie po masových protestoch v Iráne
Situácia sa vyhrotila po najväčších protivládnych protestoch v dejinách Iránu. Režim podľa ľudskoprávnej organizácie HRANA proti demonštrantom tvrdo zakročil – bezpečnostné zložky mali zabiť tisíce ľudí a viac než 18-tisíc osôb skončilo vo väzbe. Napriek rozsiahlym represáliám protesty neustali.
Americký prezident Donald Trump sa verejne postavil na stranu demonštrantov a v uplynulých dňoch naznačoval, že Washington je pripravený konať. V noci na štvrtok sa preto začali množiť signály, že USA zvažujú priamy vojenský zásah.
Uzavretý vzdušný priestor a pohyb bombardérov
V stredu večer boli americkí vojaci v regióne presunutí do bezpečia. Krátko po 21. hodine stredoeurópskeho času Irán uzavrel svoj vzdušný priestor a z radarov zmizli všetky civilné lety.
Z americkej leteckej základne v Katare zároveň vzlietli tankovacie lietadlá, na čo upozornil izraelský investigatívny novinár Barak Ravid zo servera Axios. Podľa denníka The New York Times boli do pohotovosti uvedené aj americké strategické bombardéry, pripravené na prípadné následné údery.
Stíhačky nad Irakom, potom náhly zvrat
Analytici z platformy Faytuks Network, ktorá sa špecializuje na open-source spravodajstvo, zaznamenali v irackom vzdušnom priestore zvuky prúdových lietadiel. Zároveň však upozornili, že takýto pohyb ešte automaticky neznamená bezprostredný útok.
Krátko nato však prišiel nečakaný obrat.
Trump: Zabíjanie sa podľa našich zdrojov zastavilo
Prezident Trump vystúpil večer pred novinármi s vyhlásením, ktoré výrazne zmenilo situáciu. Uviedol, že podľa informácií z „veľmi dôležitého a spoľahlivého zdroja z druhej strany“ iránske vedenie zastavilo násilie voči demonštrantom.
„Prestali a neexistujú žiadne plány na popravy,“ vyhlásil Trump.
Jeho slová zazneli krátko po tom, ako iránsky minister zahraničných vecí Abbás Aragčí v rozhovore pre Fox News oznámil, že plánované popravy sa „ani dnes, ani zajtra“ konať nebudú. Týkalo sa to najmä odkladu exekúcie 26-ročného protestujúceho Erfana Soltáního.
Vojenský zásah zatiaľ odložený, nie zrušený
Na priamu otázku, či to znamená koniec vojenských plánov USA, Trump odpovedal vyhýbavo. „Budeme sledovať ďalší vývoj, ale dostali sme veľmi silné vyhlásenia od ľudí, ktorí majú o situácii presné informácie,“ uviedol.
Prečo k útoku napokon nedošlo
Motívy prezidentovho rozhodnutia zostávajú nejasné. V zákulisí sa objavilo niekoľko možných vysvetlení. Podľa izraelského vojenského analytika Amira Bohbota zo servera Wallah Trump údajne osobne zasiahol proti útoku s tým, že požadoval zásadné oslabenie alebo pád iránskeho režimu. Poradcovia mu však nedokázali garantovať, že by vojenská operácia takýto výsledok priniesla, ani že by USA zvládli prípadnú tvrdú odvetu Teheránu.
Ďalšou možnosťou sú nepriaznivé poveternostné podmienky. Podľa zdroja nemeckého denníka Bild mohlo dôjsť k tzv. „Roll24“, teda k odloženiu operácie o 24 hodín.
Demonštrácia sily bez výstrelu?
Objavuje sa aj tretia interpretácia: Washington mohol zámerne vyslať silný vojenský signál bez priameho úderu. Takýto krok by prinútil Irán k plnej mobilizácii, čo by Spojeným štátom umožnilo získať cenné spravodajské informácie o radarových systémoch, obrane a velení. Skutočný útok by tak mohol prísť neskôr – za výhodnejších podmienok.
Situácia na Blízkom východe tak zostáva napätá a ďalší vývoj bude závisieť od krokov iránskeho režimu aj rozhodnutí Bieleho domu.
