Washington / Kodaň / Nuuk – Americký prezident Donald Trump opäť vyvolal medzinárodnú kontroverziu, keď zopakoval, že Spojené štáty „potrebujú Grónsko z hľadiska národnej bezpečnosti“. Urobil tak len krátko po tom, čo dánska premiérka vyzvala Washington, aby „prestal s hrozbami“ týkajúcimi sa tohto autonómneho územia Dánskeho kráľovstva.
Trump, ktorý sa k myšlienke pripojenia Grónska k USA vracia opakovane, argumentuje strategickou polohou ostrova v Arktíde a jeho bohatými nerastnými zdrojmi, dôležitými pre obranný a technologický priemysel. Americký prezident v minulosti dokonca odmietol vylúčiť použitie sily na získanie kontroly nad ostrovom.
Ostrá reakcia z Grónska aj Dánska
Grónsky premiér Jens Frederik Nielsen reagoval neobvykle rázne. Označil predstavy o anexii za „fantáziu“ a vyhlásil, že tlak zo strany USA musí skončiť.
„Už stačilo. Žiadny ďalší nátlak, žiadne ďalšie náznaky, žiadne fantázie o anexii. Sme otvorení dialógu, ale iba prostredníctvom riadnych kanálov a s rešpektom k medzinárodnému právu,“ povedal Nielsen.
Podobne sa vyjadrila aj dánska premiérka Mette Frederiksenová, ktorá zdôraznila, že Spojené štáty „nemajú žiadne právo anektovať ktorúkoľvek z troch krajín Dánskeho kráľovstva“. Pripomenula, že Dánsko aj Grónsko sú členmi NATO a sú chránené bezpečnostnými zárukami aliancie. Zároveň upozornila, že medzi USA a Dánskom už existuje obranná dohoda, ktorá Američanom umožňuje prístup k strategickým zariadeniam na ostrove.
Diplomacia pod tlakom sociálnych sietí
Napätie ešte vystupňoval príspevok na sociálnych sieťach, v ktorom Katie Millerová, manželka blízkeho Trumpovho spolupracovníka Stephena Millera, zverejnila mapu Grónska vo farbách americkej vlajky s nápisom „SOON“ („Čoskoro“). Dánsky veľvyslanec v USA na to reagoval „priateľským pripomenutím“, že obe krajiny sú spojencami, a očakávajú vzájomný rešpekt k územnej celistvosti.
Obavy z eskalácie po udalostiach vo Venezuele
Diskusia o Grónsku prichádza krátko po dramatickej americkej vojenskej operácii vo Venezuele, pri ktorej bol zadržaný prezident Nicolás Maduro spolu s manželkou a prevezený do New Yorku. Trump následne vyhlásil, že USA budú Venezuelu „spravovať“ a americké ropné spoločnosti tam „začnú zarábať“.
Tieto vyjadrenia znovu oživili obavy, že Washington by mohol uvažovať aj o silovom riešení v prípade Grónska – najmä vzhľadom na jeho strategický význam v Arktíde a zásoby kritických surovín.
Grónsko medzi nezávislosťou a geopolitikou
Grónsko má približne 57-tisíc obyvateľov a rozsiahlu samosprávu už od roku 1979, hoci obrana a zahraničná politika zostávajú v kompetencii Dánska. Väčšina obyvateľov dlhodobo podporuje myšlienku postupnej nezávislosti, no prieskumy ukazujú takmer jednoznačný odpor voči pripojeniu k Spojeným štátom.
Do debaty sa zapojili aj ďalší medzinárodní aktéri. Britský premiér Keir Starmer pre BBC uviedol, že o budúcnosti ostrova môžu rozhodovať výlučne Dánsko a Grónsko. Európska únia zároveň odmietla Trumpovo tvrdenie, že EÚ „potrebuje“, aby USA Grónsko kontrolovali. Hovorkyňa Európskej komisie Paula Pinho označila toto tvrdenie za nepravdivé a uviedla, že o takejto otázke s Washingtonom neprebiehajú žiadne rokovania.
