⏱️ Čas čítania: 3 min (550 slov)
📑 Obsah článku
Ak ste si doteraz mysleli, že stredoveký mních trávil dni len v tichých modlitbách a prepisovaní kníh, mýlite sa. Podľa najnovších výskumov trávili títo muži podstatnú časť dňa v úplne inej miestnosti – v obrovskej spoločnej latríne, kde sa snažili vyjednávať so svojimi črevami.
Vitajte v kláštore Muchelney, mieste, kde sa duchovno stretávalo s veľmi drsnou telesnou realitou.
Svätá stolica v praxi: stolica doslova
Historik Michael Carter prišiel s odhalením, ktoré by rozplakalo každého výživového poradcu. Mnísi v anglickom Somersete boli v 14. storočí prakticky otrokmi svojho trávenia. Ich životný cyklus sa dal opísať ako nekonečná sínusoida medzi brutálnou zápchou a ešte brutálnejšou hnačkou.
40 chlapov v jednom rade (a nie je to futbal)
V opátstve Muchelney postavili niečo, čo dnes pôsobí ako nočná mora každého introverta: obrovské spoločné toalety, kde si vedľa seba mohlo naraz „uľaviť“ až 40 mníchov.
Nebolo to kvôli teambuildingu. Bolo to nevyhnutné. Vzhľadom na ich stravu tam totiž trávili toľko času, že ak by mali chodiť po jednom, posledný v rade by sa k slovu dostal až v ďalšom storočí.
Obr.: Opátstvo Muchelney v juhozápadnom Anglicku malo nezvyčajne veľkú latrínu.
Za všetko môže pápež (a úhory)
Čo spôsobilo túto národnú katastrofu v mníšskych habitoch?
- Menu pre samovrahov: Pred rokom 1336 jedli mnísi hlavne chlieb, pili pivo a zajedali to úhormi. Zelenina? To slovo v kláštornom slovníku takmer vôbec neexistovalo.
- Pápežský „bonus“: V roku 1336 prišiel pápežský dekrét, ktorý mníchom dovolil jesť mäso dva dni v týždni. Čo urobili vyhladovaní muži viery? Naložili si obrovské porcie mastného mäsa na svoje už aj tak zdecimované žalúdky. Výsledok? Totálny kolaps potrubia.
Recept na šťastný zadok: Mydlo tam, kde ho nečakáte
Mnísi však neboli len pasívnymi obeťami svojich čriev. Boli to inovátori! Michael Carter našiel v archívoch staré návody, ako bojovať so zápchou. Zabudnite na ľanové semienka, stredoveká medicína bola oveľa… priamočiarejšia.
Dobová rada znela: „Vezmi si kúsok mydla, navlhči ho, zastrč si ho do svojho fundamentu (áno, myslí sa zadok) a potom si v pokoji oddýchni na lôžku.“
Áno, čítate správne. Stredoveký mních si v rámci „wellnessu“ aplikoval mydlo ako čípok a čakal na zázrak.
Poučenie z kláštornej latríny
Príbeh z Muchelney nám pripomína, že stredovek nebol len o rytieroch v nablýskanom brnení, ale aj o 40 mužoch v rade, ktorí sa so zarytými zubami modlili k svätému Erasmovi (patrónovi brušných chorôb), aby to mydlo konečne zabralo.
Ešte stále sa sťažujete na svoju diétu? Buďte radi, že váš jedálniček neobsahuje len pivo a úhory a že vaše ráno nezačína s kúskom mydla vo vašom „fundamente“.
Autor: Marek Kurta
