Dvadsiaty tretí december je zvláštny deň. Nie je to ešte Štedrý deň, ale už to nie je ani obyčajný predvianočný zhon. Je to medzistupeň, chvíľa medzi realitou a sviatkom, deň, ktorý má svoju vlastnú vôňu, tempo aj emóciu. Mnohí ho prežívajú v chaose, iní v pokoji, no všetci v ňom cítime, že niečo veľké je už takmer tu.
Ráno 23. decembra začína rýchlejšie než iné dni. Mesto je plné ľudí, ktorí si sľúbili, že tento rok určite nenechajú nič na poslednú chvíľu, no napriek tomu stoja v radoch s košíkom plným „ešte toto by sa zišlo“. Obchody sú preplnené, parkoviská plné a v uličkách supermarketov sa odohráva zvláštna forma solidarity — ľudia si navzájom uvoľňujú cestu, usmievajú sa, akoby vedeli, že všetci prežívajú to isté. Je to zhon, ktorý má prekvapivo ľudskú tvár.
Domácnosti sa v tento deň menia na malé dielne. V kuchyniach sa pečie, mieša, krája a ochutnáva. Dokončujú sa koláče, pripravujú sa suroviny na štedrovečernú večeru, balia sa darčeky, ktoré ešte včera neboli ani zabalené, a upratuje sa to, čo sa nestihlo. Vzduchom sa šíri vôňa škorice, vanilky a ihličia. Stromček už v mnohých domácnostiach stojí, v iných sa zdobí práve dnes — aby si ho rodina užila čo najdlhšie. Svetlá na ňom sa rozsvietia ešte pred zotmením a v miestnosti sa objaví ten známy pocit, že Vianoce sú už naozaj tu.
Hoci väčšina tradičných zvykov patrí k Štedrému dňu, aj 23. december má svoje miesto v našej kultúre. Je to deň návratov — ľudia prichádzajú domov z iných miest či krajín, aby boli so svojimi blízkymi. Je to deň, keď sa domy menia na útulné ostrovy pokoja, aj keď je v nich ešte stále cítiť ruch príprav. Je to deň, keď sa rodiny stretávajú, aby si spoločne naladili atmosféru, ktorá vyvrcholí o dvadsaťštyri hodín.
Večer 23. decembra má osobitné čaro. Ulice sa postupne vyprázdnia, svetlá v oknách sa rozsvietia a domy sa ponoria do tichého očakávania. Ľudia si sadnú s čajom, punčom alebo pohárom vína, pustia si rozprávku, ktorú poznajú naspamäť, alebo len tak sedia pri stromčeku a nechajú na seba pôsobiť jeho svetlá. Je to chvíľa, keď sa konečne spomalí aj ten, kto celý deň lietal medzi povinnosťami. Je to ticho pred sviatočnou búrkou — ale v tom najkrajšom zmysle.
Dvadsiaty tretí december je plný emócií. Je v ňom radosť, stres, nostalgia, únava aj detská nedočkavosť. Je to deň, ktorý nás pripravuje na Vianoce nielen prakticky, ale aj psychicky. Učí nás spomaliť, tešiť sa a uvedomiť si, že najdôležitejšie veci sa nedajú kúpiť v žiadnom obchode.
Možno práve preto je 23. december taký výnimočný. Je to malý sviatok pred sviatkom. Deň, ktorý nám pripomína, že Vianoce nie sú len o darčekoch a jedle, ale o atmosfére, ktorú si vytvárame sami. A práve v tento deň ju cítime najviac.
