Píše sa dávna história, ktorú by katolícka cirkev, ako jednu z mnohých určite najradšej vymazala z pamäte. 16. decembra 955 sa pápežom totiž stáva Octavian, vtedy len osemnásťročný mladík…
Ján XII (955-964): Najkontroverznejší pápež v dejinách katolíckej cirkvi
Dejiny pápežstva 10. storočia patria bezpochyby k najsmutnejším kapitolám cirkevnej histórie. V skutočnosti to vyzerá skôr ako scenár na thriller než duchovnú kroniku. O tom, kto si nasadí tiaru a stane sa mužom, ktorého budú oslovovať „Vaša Svätosť“, totiž nerozhodovala bezúhonnosť a mravná čistota. Rozhodovala o tom politika a boje o moc. Rímska aristokracia a vládcovia talianskych oblastí ťahali pápežov ako figúrky na šachovnici. Pápeži prichádzali a odchádzali rýchlejšie ako ročné obdobia a prirodzená smrť? To bola skôr rarita. Najväčšie prekvapenia však ešte len mali prísť.
Matka, syn a svadba, aká nemá obdobu!
Doba pred nástupom Octaviana na pápežský stolec bola na nástup osobnosti jeho charakteru priam zrelá. V roku 931 sa na pápežský trón dostal Ján XI. s primátom, ktorý mu už nikto nikdy nevezme – je jediným pápežom v dejinách, o ktorom sa vie, že jeho otec bol tiež pápežom! A aby toho nebolo málo, Ján XI. mal tú česť oddávať svoju vlastnú matku Maroziu. Áno, čítate správne – syn pápež oddával svoju matku, evidentne počestnú ženu, pretože šlo o jej tretí sobáš, pričom prvého manžela podvádzala s pápežom a keď padol v bitke, zobrala si iného, ktorého už po ôsmich mesiacoch nechala odstrániť!
A práve syn Marozie z prvého manželstva bol Alberich II zo Spoleta, tuskulský gróf, ktorý si s mocou rozhodne rozumel. V roku 954, tesne pred smrťou, sa postaral o to, aby Rím plnil jeho vôľu aj po jeho odchode. Prinútil najvplyvnejších Rimanov, aby prisahali, že jeho syn Octavian sa stane pápežom. V tom čase nebolo samozrejme nič nové, že svetský vladár dosadil svojho príbuzného za pápeža. Alberich však predsa len priniesol niečo novátorské – Octaviana totiž splodil so svojou nevlastnou sestrou Aldou z Vienne! Niektorí však toto spochybňujú, pretože taliansky kronikár Benedikt zo Soracte zaznamenal, že bol splodený „len“ s konkubínou, čo nič nemení na pikantnosti príbehu, ale v takom prípade by nový pápež bol o sedem rokov starší.
Tak či onak, rímska aristokracia zo strachu z Alberichovej autority súhlasila, a tak sa po jeho smrti nasledujúci rok do najvyššieho katolíckeho úradu naozaj dostal mladý chlapec, známy dosť chlipnou povahou. Stal sa dovtedy len tretím pápežom, ktorý si zmenil svoje meno a Octavian sa tak zmenil na pontifika Jána XII. (955-964). A máloktorý pápež si vychutnal svoje postavenie s takou vervou ako on.
Pápež, ktorý by dnes plnil stránky bulváru
Ak by dnes žil Ján XII., jeho meno by sa objavovalo na titulných stranách bulvárnych časopisov každý deň. Záznamy o ňom prekonávajú aj najšokujúcejšie príbehy hollywoodskych celebrít a jeho skutky zatienili aj niektorých najznámejších rímskych cisárov. V niektorých historických prácach sa dokonca označuje ako „kresťanský Caligula“. A že to nebolo len prázdne prirovnanie, potvrdzujú aj reakcie rímskeho obyvateľstva, ktoré, hoci zvyknuté na rozmanité zvrátenosti z minulých čias, ostávalo v šoku. Niektorí mnísi sa dokonca modlili, aby si Boh ráčil povolať Jeho Svätosť k sebe.
Pápež Ján XII. sa o cirkevné záležitosti zaujímal len minimálne. Väčšmi ho pútali vojny než mier, pýcha viac než pokora a namiesto askézy si užíval číru dekadenciu. Za deväť rokov svojho pontifikátu si dokázal vybudovať povesť pápeža, ktorý doslova spadol do mravnej priepasti. Po jeho nástupe do úradu sa Lateránsky palác, tradičné sídlo pápežov, zmenil na nevestinec. Orgie, ktoré sa tam odohrávali, boli legendárne. Konkubíny, slobodné ženy i vydaté manželky rímskej aristokracie sa tam striedali ako na bežiacom páse. Ich „služby“ boli odmeňované zlatom a pozemkami, čo niektorým urodzeným mužom vyhovovalo a dokonca sami posielali svoje manželky „na brigádu“ do pápežovho paláca.
Ale to nebolo všetko. V tom čase sa po Ríme šuškali všelijaké príbehy, no najväčšie pobúrenie vyvolalo podozrenie, že pápež spáva aj s vlastnou neterou. o bol však len vrchol jeho prehreškov. Ženy, ktoré navštevovali pápežovu omšu, sa ocitali v nebezpečenstve, že si ich vyberie do svojho háremu. Vážnejší je však fakt, že si bez výčitiek svedomia vyberal aj pútničky, ktoré prichádzali do Ríma za duchovnými zážitkami, ale zároveň sa stávali obeťami jeho znásilnení. Takéto správanie vyvolávalo pobúrenie nielen medzi veriacimi, ale aj medzi duchovenstvom.
Pápež ako vyznávač diabla?
Škandály vo Vatikáne nemali konca kraja. Pápež však svoje móresy nemienil meniť, lenže všetky výdavky bolo treba nejako financovať. Aj na to sa našlo riešenie. Ján XII. nelenil a na svoje nevyhnutné útraty použil peniaze vybraté od pútnikov, veriacich, milodary aj peniaze z „kasičky“. Medzi jeho vášne patrili aj hazardné hry a ich strediskom sa opäť stal Lateranský palác, aby to nemal ďaleko. Pápežovo sídlo sa stalo niečo stredoveké Las Vegas s tým rozdielom, že tam nebola prostitúcia nelegálna.
Ešte horšie zvesti však prišli na synode v Ríme v roku 963, kedy niekoľko kardinálov verejne vypovedali proti pápežovi, obviňujúc ho z nepredstaviteľných činov. Svedectvo o tom zanechal Liudprand z Cremony: „Potom vstal kardinál Peter a dosvedčil, že sám videl Jána XII slúžiť omšu bez prijímania eucharistie. Ján, biskup z Narni, videl, ak jedného diakona vysvätil v stajni. Kardinál Benedikt spolu s ďalšími diakonmi a kňazmi uviedol, že vedeli o tom, že Ján XII prijímal úplatky za vysväcovanie biskupov, pričom konkrétne spomenuli, že vysvätil desaťročného chlapca za biskupa v meste Todi. Padli obvinenia z toho, že posvätný pápežský palác premenil na nevestinec. Ďalší uviedol, že oslepil svojho spovedníka, ktorý následne zomrel, iného kardinála zabil po tom, čo ho vykastroval, Všetci, duchovní aj laici, potvrdili, že si pripíjal vínom na počesť diabla. Tvrdili, že pri hre kociek vzýval Jupitera, Venušu a iných démonov. Dokonca uviedli, že neslávil ranné chvály v kánonických hodinách a ani sa neprežehnával znamením kríža“
Zdalo sa, že pápež sa rozhodol otvoriť brány pekla priamo vo Vatikáne a namiesto Boha veril v Lucifera. Po odpoveď, prečo by pápež svätil desaťročného chlapca za biskupa nemusíme chodiť ďaleko. Za všetkým hľadaj… peniaze. Dotyčný chlapec bol synom z dobre situovanej rodiny, Jánovi hodila do presvätej pokladnice nemálo zlatých dukátov a dohode nestálo nič v ceste. Čo sa týka vysvätenia diakona v stajni bez náležitých pôct, to má tiež prazáklad v pápežovej zaneprázdnenosti – chystal sa totiž na lov. Kto by mal pri takýchto povinnostiach čas na nejaké hlúpe obrady?
S čím zachádzaš, tým aj schádzaš
Nastúpil mladý, ale staroby sa nedožil. Mnohí si preto aj vydýchli. V deviatom roku pontifikátu si totiž po Jeho Svätosť prišla zubatá, hoc ju ani z diaľky neočakával. Koniec pápeža nebol dôstojný jeho hodnosti. Príznačne však odrážal jeho životný štýl.
Noc na 14. mája 964 sa rozhodol stráviť mimo Ríma, kde si chcel pohovieť v príbytku jedného váženého Rimana. Ten sa mal nachádzať mimo domova, a tak Ján šiel na hotové – doma mala byť len jeho drahá manželka. Tu mal pápež ale smolu. Na jeho nešťastie manžel s touto aférou výnimočne nesúhlasil a navyše sa nečakane vrátil domov, kde už z diaľky počul, že sa v jeho spálni dejú veci, pri ktorých by mal byť prítomný len on. Pomaly sa teda zakradol a uvidel to, čo neznesie oko žiadneho žiarlivca. Pápež – nepápež, ctený pán v zúrivosti schmatol kladivo do rúk a pápežovi pohladil zátylok priamo na mieste v necudnej polohe. Niektorí historici sa nezdržali irónie a poznamenali, že aspoň po dlhých rokoch konečne zomrel pápež v posteli.
Zlý pápež odišiel, ale doba sa nezmenila. Už o osem dní po smrti Jána XII. nastupuje nový pápež Benedikt V. Ani ten sa však dlho na stolci neohrial. Už po mesiaci ho zvrhli…
Autor: Marek Kurta
