Vianočný stromček, ktorý dnes stojí v stojane, kedysi visel zo stropu. Tento zvyk bol rozšírený najmä v strednej Európe a symbolizoval Svätú trojicu. Zároveň sa tak šetrilo miesto v malých izbách, kde sa stromček nedal postaviť. Hore nohami otočený stromček mal aj ochranný význam – mal odháňať zlé sily. Dnes sa tento zvyk občas objavuje ako moderný dizajnový trend.
Kapor na Štedrý večer nie je stará slovenská tradícia. Do našich domácností sa dostal až v 20. storočí z Čiech, kde sa rybníky s kaprami chovali vo veľkom. Predtým sa jedli ryby z miestnych riek, hubové polievky alebo jednoduché jedlá ako šošovica. Kapor sa stal populárnym najmä preto, že bol lacný a dostupný. Dnes si bez neho mnohí nevedia predstaviť Vianoce, hoci ide o relatívne nový zvyk.
Prvé vianočné pohľadnice vznikli v Anglicku v roku 1843. Ich autor, Sir Henry Cole, ich vytvoril preto, že sa mu nechcelo písať osobné listy každému známemu. Pohľadnice sa rýchlo stali populárne, pretože boli praktické a zároveň pekné. Postupne sa rozšírili po celej Európe a stali sa súčasťou vianočnej tradície. Dnes ich nahrádzajú e-maily či správy, no klasické papierové pohľadnice majú stále svoje čaro.
Najznámejšia koleda „Stille Nacht“ zaznela prvýkrát v roku 1818 v dedinke Oberndorf pri Salzburgu. Hudbu zložil učiteľ Franz Xaver Gruber a text napísal kňaz Joseph Mohr. Pieseň sa rýchlo rozšírila po Európe a neskôr aj do celého sveta. Dnes je preložená do viac než 300 jazykov a patrí medzi najhranejšie vianočné piesne. Jej jednoduchá melódia a pokojný text z nej robia univerzálny symbol Vianoc.
Svätý Mikuláš bol biskup zo 4. storočia, známy svojou dobročinnosťou a pomocou chudobným. Jeho legenda sa postupne rozšírila po Európe a stala sa základom mnohých zvykov. Santa Claus, ako ho poznáme dnes, vznikol až v USA, kde sa spojili európske tradície s reklamou. Najväčší vplyv mala Coca-Cola, ktorá v 30. rokoch 20. storočia vytvorila obraz veselého muža v červenom obleku. Dnes sa tieto postavy často zamieňajú, hoci ich pôvod je odlišný.
Nie všetci oslavujú Vianoce 25. decembra. Pravoslávni veriaci používajú juliánsky kalendár, podľa ktorého pripadá sviatok na 6. alebo 7. januára. V týchto krajinách sa Vianoce spájajú s inými tradíciami a jedlami. Napríklad v Rusku sa na stole objavuje kutia – sladká kaša z obilnín, medu a maku. Tento rozdiel ukazuje, aké rôznorodé sú vianočné oslavy vo svete.
„Jingle Bells“ bola prvá pieseň zahraná vo vesmíre. Astronauti ju zahrali na harmonike počas misie Gemini 6 v roku 1965. Tento moment ukázal, že Vianoce dokážu spojiť ľudí aj v extrémnych podmienkach. Hudba sa stala symbolom domova a pokoja, aj keď boli tisíce kilometrov od Zeme. Odvtedy sa Vianoce oslavujú aj na vesmírnych staniciach, hoci len symbolicky.
Na Slovensku vznikol rekordný adventný veniec v Starej Ľubovni. Mal priemer viac než 12 metrov a stal sa atrakciou pre celé mesto. Adventný veniec symbolizuje očakávanie Vianoc a postupné zapaľovanie sviec. V minulosti sa vence vyrábali z jednoduchých vetvičiek, dnes sú často ozdobené svetielkami a dekoráciami. Tento rekordný veniec ukazuje, ako sa tradície môžu meniť a prispôsobovať moderným časom.
Každý z týchto faktov ukazuje, že Vianoce nie sú len o darčekoch či stromčeku. Sú výsledkom dlhého historického vývoja, miešania kultúr a kreativity ľudí. Od pohanských koreňov cez stredoveké zvyky až po moderné reklamy – každý detail má svoj príbeh. A práve tieto príbehy robia Vianoce takými magickými.
