Valné zhromaždenie OSN v roku 1993 na základe odporúčania Generálnej konferencie UNESCO, ktoré reagovalo na výzvu afrických novinárov a ich historickú Windhoekovu deklaráciu o pluralizme a nezávislosti informácií, vyhlásilo 3. májza svetový deň slobody tlače, čím pripomenulo vládam ich povinnosti presadzovať článok 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorý garantuje každému právo na slobodu názoru a prejavu vrátane nebyť obťažovaný za svoj názor a hľadať, prijímať a šíriť informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice.

Generálna tajomníčka Rady Európy Marija Pejčinović Burićová pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače vyzvala európske vlády, aby „zabezpečili väčšiu ochranu médií a novinárov, aby si mohli plniť svoju úlohu ako „štvrtá moc“, základný pilier demokracie, ktorý zabezpečuje občanom prístup k rôznym a nezávislým spravodajským zdrojom a umožňuje im aktívne sa zúčastňovať na fungovaní spoločnosti prijímaním informovaných rozhodnutí“. Poukázala na znepokojujúcu skutočnosť, že rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva poukázali na tendenciu k pretrvávajúcim nedostatkom vo vnútroštátnych rámcoch na ochranu slobody prejavu a neschopnosť vnútroštátnych súdov pri výklade vnútroštátneho práva zohľadniť požiadavky Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Deň slobody tlače je teda príležitosťou pripomenúť si, že demokracia nemôže existovať, ak sloboda prejavu a sloboda médií podliehajú obmedzeniam, ktoré nie sú v súlade s normami v oblasti ľudských práv. Európske vlády musia plniť svoj záväzok rešpektovať a podporovať slobodu prejavu posilnením svojich právnych rámcov tak, aby sa tieto práva plne uplatňovali. Komisárka v roku 2019  vo veci prípadu Nadácie WikimediaFoundation, INC. proti Turecku dospela k záveru, že spôsob, akým turecké správne orgány a súdy bežne využívajú blokovanie internetu, je v demokratickej spoločnosti neprijateľný a nie je zlučiteľný s článkom 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý chráni slobodu prejavu.

Komisárka v roku 2021 zdôraznila, že sú to „verejnoprávne médiá, ktoré majú zohrávať osobitnú úlohu v demokratickej spoločnosti tým, že poskytujú vysokokvalitné programovanie pre všetky segmenty obyvateľstva a dôveryhodné informácie. Napr.v prípade Slovinska vyjadrila poľutovanie nad krokmi vlády, ktorá pripustila oslabenie nezávislosti, dôveryhodnosti a finančnej stability verejnoprávnej televízie a národnej nezávislej tlačovej agentúry a vyzvala na posilnenie nezávislej, kvalitnej a rozmanitej žurnalistiky. Na tento účel odporučila zvýšiť transparentnosť médií s cieľom riešiť zasahovanie do redakčnej nezávislosti, založenej na politických a obchodných záujmoch, riešiť konflikty záujmov medzi politickými stranami a médiami a vytvoriť mechanizmus na zabezpečenie účinnej regulácie mediálneho trhu.

Konštatovala, že väčšina médií je kontrolovaná ľuďmi blízkymi politickým hnutiam alebo podporovaná vplyvnými podnikateľskými subjektami a rôznymi inými zdrojmi, takže implementácia nového právneho rámca, zaručujúceho transparentnosť vlastníctva médií a pôvodu finančných zdrojov sa ešte ani nezačala, navyše verejnoprávne médiá sa vyhýbajú akejkoľvek kritike vlády.

Úrad vlády SR v deň Svetového dňa tlače uviedol, že „prístup k slobodným a kvalitným informáciám nám v plnej miere zabezpečujú práve slobodné a nezávislé médiá. Zvádzať úspešný boj proti dezinformáciám, hoaxom či konšpiráciám dokážeme len za pomoci slobodných a nezávislých médií“.

Keďže „slobodné a nezávislé“ médiá, ktoré sú nositeľmi „jedinej pravdy“, čo tu už raz bolo, čo sme zažili a skúsili, sú všeobecne známe, v deň osláv slobody tlače a plurality médií, využijem svoje neodňateľné základné ľudské právo a uvediem aspoň dve informácie z mnohých, ktoré som ako slobodný občan vybrala zo zahraničnej tlače a majú súvislosť s dnešným Svetovým dňom slobody tlače a plurality názorov, ako aj tragickou situáciou vo svete.

Generálna tajomníčka Amnesty International AgnésCallamarová po vydaní príkazu na vydanie Juliana Assangea do USA okrem iného uviedla: „Assangeovo vydanie by malo zničujúce dôsledky pre slobodu tlače a verejnú mienku, ktorá má právo vedieť, čo vlády robia v jeho mene. Šírenie správ vo verejnom záujme je základným kameňom slobody. Ak by vláda v Londýne umožnila cudziemu štátu vykonávať exteritoriálnu jurisdikciu, aby súdil osobu, ktorá šírila informácie zo Spojeného kráľovstva, iné vlády by mohlipoužiť rovnakú súdnu stratégiu na uväznenie novinárov a umlčanie tlače aj za ich štátne hranice“.  „Po prvé, obvinenia proti Assangeovi nikdy nemali byť podané. Ale ešte nie je neskoro na to, aby americké úrady vyriešili veci a stiahli obvinenia,“, zdôraznila Callamardová. „Medzitým, vzhľadom na politicky motivovanú povahu tohto prípadu a jeho vážne dôsledky pre slobodu prejavu, by sa Spojené kráľovstvo malo vyhnúť zastupovaniu záujmov USA v akomkoľvek ďalšom vývoji“, uzavrela Callamardová.

Zástupkyňa riaditeľa Amnesty International pre výskum Európy JulieHallová sa k veci vyjadrila takto: „Rozhodnutie Najvyššieho súdu je tiež zlou správou pre slobodu tlače, pretože potvrdzuje posun USA k stíhaniu a vydávaniu osôb, ktoré šírili informácie verejného záujmu, čo je nebezpečným precedensom, ktorý treba odmietnuť“.

Koordinátor OSN pre humanitárne záležitosti v Jemene Wiliam David Gressly prezentuje hrozivé a alarmujúce údaje prehlbujúcej sa humanitárnej krízy v Jemene, ktorá je takou krutou a fatálnou realitou, že ju medzinárodné spoločenstvo musí akútne riešiť, pretože v priamom ohrození je už 23 miliónov ľudí. Uviedol, že približne 161 000 ľudí čelí najextrémnejšiemu hladu, pričom za hrozivých podmienok trpia a zomierajú deti. Viac ako 2,2 milióna ľudí je podvyživených, z toho viac pól milióna sa už nachádza v ťažkých stavoch s dôrazom na to, že obmedzený prístup ku kritickým službám naďalej zhoršuje podmienky najzraniteľnejších skupín vrátane matiek a detí. Táto agresívna vojna zo strany Saudskej Arábie a jej spojencov trvá už sedem rokov – je to najhoršia humanitárna katastrofa na svete. Nakoľko však agresor je spojencom západu, normou v tomto srdce drásajúcom konflikte je mediálne ticho. Platí to orwelovské: V čase všeobecného podvodu hovoriť pravdu je revolučným činom.

Záverom poznámka: Na Slovensku sme sa ako občania spontánne a s absolútnou solidaritou od prvého dňa vojnového konfliktu na Ukrajine spojili, aby sme to dobro, ktoré je v nás, rozdali všetkým, ktorí k nám v núdzi prišli a našu oddanosť budú pociťovať až do svojho návratu domov tak, ako to vyjadril Cesare Pavese: „Krajina je potrebná aj keď len kvôli odchodu. Krajina znamená nebyť sám, vediac, že v ľuďoch, rastlinách, na zemi je niečo vaše, že aj keď tam nie ste, stále na vás čaká“. Dodávam, že v čase, kedy vláda na situáciu na Ukrajine ešte nijakým spôsobom nereagovala, „náš kamión spolupatričnosti“, ktorý organizovali u nás žijúci Ukrajinci a ktorý odvážal dobrými ľuďmi prinášané veci pre ťažko skúšaných Ukrajincov z Michalskej ulice v Bratislave, bol už dávno v Užhorode. Slováci majú srdce a cit, svojím EQ nie sú odkázaní na  diktát. To by malo byť jedným z mnohých poučení pre vládu a parlament, ako sa správať a komunikovať s občanmi, ktorí ich živia.

Dana Bystrická