NázoryŠtefan Harabin vystúpil na medzinárodnej konferencii „Rešpektovanie suverenity a...

Štefan Harabin vystúpil na medzinárodnej konferencii „Rešpektovanie suverenity a Daytonskej mierovej dohody“ v Banje Luke

-

Štefan Harabin vystúpil na medzinárodnej konferencii „Rešpektovanie suverenity a Daytonskej mierovej dohody“ v Banje Luke

Významná medzinárodná konferencia „Rešpektovanie suverenity a Daytonskej mierovej dohody“ sa uskutočnila v meste Banja Luka /Republika srbská, Bosna a Hercegovina/ 9. decembra 2023 a bola venovaná téme rešpektovania suverenity štátov a Daytonskej mierovej dohody. Konala sa v priestoroch Akadémii vied a umenia Republiky srbskej (ANURs). Na tomto podujatí vystúpil aj bývalý premiér Slovenskej republiky Ján Čarnogurský a bývalý minister spravodlivosti a súčasný kandidát na prezidenta v roku 2024 Štefan Harabin.

V úvode prítomných privítal a o programe konferencie informoval moderátor podujatia Prof. Dr. Srdjan Trifkovič. Následne vystúpil prezident Asociácie politických vied Republiky srbskej Milan Ljepojevič a prezident Republiky srbskej Milorad Dodik. Predpoludním sa konal Prvý panel podujatia: „Uchovanie a budovanie štátnosti Republiky srbskej,“ na ktorom sa zúčastnili sa členovia Európskeho parlamentu, národných parlamentov a politici z Talianska, Holandska, Bulharska, Španielska a Nemecka. Potom s prejavom „Multipolárny svet a budúcnosť Republiky srbskej“ vystúpil špeciálny hosť James Jatras (USA).

Popoludňajší program pokračoval Druhým panelom podujatia „Záchrana Daytonskej mierovej dohody: predpoklad mieru,“ v ktorom vystúpili ďalší členovia Európskeho parlamentu, národných parlamentov a politici z Talianska, Holandska, Bulharska, Španielska a Nemecka. Na tomto podujatí svoje prejavy predniesli aj zástupcovia Slovenska: bývalý premiér Slovenskej republiky Ján Čarnogurský a bývalý minister spravodlivosti a súčasný kandidát na prezidenta v roku 2024 Štefan Harabin, prejav ktorého prinášame v plnom znení.

„Vážený pán prezident, vážené dámy a páni, milí hostia, považujem za svoju česť mať možnosť vystúpiť s príspevkom k téme vašej významnej konferencie. Významná je preto, že uplynulo už niekoľko desaťročí od umelo vyvolanej občianskej vojny v Bosne a Hercegovine a od napadnutia bývalej Juhoslávie štátmi NATO bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN.

Problémom je dodnes zo strany USA a Západu veľmi slabé chápanie iných národov sveta a v tom aj vnútorných rozdielov, želaní, histórie, náboženského cítenia, ale aj prirodzenej mentality národov žijúcich na dnešnom území Bosny a Hercegoviny. Opakujem, niekto zámerne vyvolal občiansku vojnu v Bosne a Hercegovine a následne zámerne násilím odtrhol Kosovo. Všetko na úkor dovtedy fungujúceho štátu, teda Juhoslávie, ktorý v porovnaní s mnohými inými štátmi Európy žil pokojne, mal dobré vzťahy so Západom a vyššiu životnú úroveň svojich obyvateľov ako ktorýkoľvek inýbývalý štát tzv. východného bloku.

História si pamätá na skutočnú agresiu v Európe a vo svete. USA a NATO potrebovali dokazovať svoju nadvládu, svoju silu proti civilnému obyvateľstvu, aj proti slovanskej, morálnej a religióznej blízkosti srbského národa s národom ruským. A pravda je, že napriek snahe, v tom čase sa Spojeným štátom americkým nemohlo postaviť ani vnútorne s ich pomocou rozložené Rusko. To je príklad, kam smerovalo vládnutie USA nad svetom len silou a svojou vierolomnosťou. Takto sa správajú aj dnes a to ja odsudzujem. Na takúto politiku nemá nikto právo.

Osobne Daytonskú mierovú dohodu považujem za prežitú. Hovorí sa, že rozdeľuj a panuj. A s tým operujú politici Západu proti vôli národov žijúcich na území bývalej Federatívnej republiky Juhoslávie dodnes. Hrozia vyvolávaním nových konfliktov v nezákonne vytvorenom Kosove ak ich Srbsko nebude poslúchať. Bosniakov presviedčajú, že iba ako jednotný štát sa môžu stať členmi Európskej únie. Tým strašia aj ostatných. V Republike Srbskej nátlakom brzdia prospešné projekty, verejne deklarujú, že ak sa niekto pokúsi odtrhnúť, tak to bude mať následky. Súhlasím, bude to mať následky. Ale situácia sa mení a pamäť národov, ktoré na vlastnej koži zažili hrôzy vojny je veľmi dlhodobá. To, čo narobili USA a samozrejme ich vazali v NATO po celom svete, treba začať naprávať. Nie pomstou, ale právom a sebavedomým presadzovaním vlastných národných záujmov.

Nové generácie utláčaných národov musia mať právo nasvoju  prosperujúcu budúcnosť. A kto o tom má rozhodovať? Medzinárodnému dozorcovi „so zväzkom kľúčov v ruke“ jeho postup v rozpore s podpísanou Ústavou zjavne nevadí. Ale všetky tri národy, Bosniaci, Chorváti a Srbi majú právo na vlastné sebaurčenie. Vyhrážať sa a dávať im podmienky je v medzinárodnom práve zakázané. Ak mnohé oficiálne správy o situácii v Bosne a Hercegovine otvorene priznávajú, že projet fungoval, vzhľadom na ciele, na ktoré bol navrhnutý, teda na zaistenie mieru a mier tudlhodobo je, tak dnes sa už treba posunúť ďalej.

Fakt, že dnes opäť existujú rozpory, ktoré možno hrozia ozbrojenými konfliktmi v Bosne a Hercegovine, je znakom toho, že medzinárodné riadenie zjavne zlyháva, stagnuje a samo sa stáva dôvodom nespokojnosti a prekážkou normálneho a prirodzeného mierového vývoja situácie. Treba pochopiť, že riešenie neleží v silnejšej podpore zo strany USA alebo EÚ. K zlým príkladom patrí bezpochyby už spomenuté svojvoľné vytvorenie skoro etnicky čistého Kosova, opäť s podporou USA, v rozpore s medzinárodným právom a s nepochopiteľnou a neakceptovateľnou prvopočiatočnou nenávisťou proti všetkému, čo bolo srbské.

Vysoký predstaviteľ Bosny a Hercegoviny tvrdí, že situácia je dnes lepšia ako bola pred 15 rokmi, tak prečo to meniť. Takto sa však dá posudzovať aj situácia v celom ostatnom svete. Svet skrátka napreduje. Argument, že treba porovnávať včerajšok s dneškom nie je automaticky správny. On ale tvrdí, že treba ešte držať spoločný štát. Aká je v tom logika? Záujmy mocností, záujmy EÚ, jeho osobné záujmy? Všetko stojí a čaká na akési vhodné obdobie, kedy sa riešenia pohnú dopredu. To, čo dnes vidí z vonku nastolená diktatúra v Bosne a Hercegovine ako jedinú cestu, nie je v skutočnosti žiadna cesta. Prijatie do EÚ Bosny a Hercegoviny ako unitárneho štátu nič vo vnútri tohto umelo vytvoreného priestoru nevyrieši. Robiť to nasilu  vyvolá rast nespokojnosti, ak nie doslova nenávisť proti vonkajšiemu riadeniu.

Prepáčte môj prísny tón, ale ako dlhoročný sudca musím hodnotiť situáciu z hľadiska práva. Tak ako z toho? Všetci tvorcovia Dohody, okrem samotných zmluvných strán sa rozhodli zaviazať vtedy v roku 1995 bezbranných a zúbožených civilných obyvateľov Bosny a Hercegoviny k prísnemu dodržiavaniu Charty OSN. Práve preto nemožno nútiť národy Srbov, Chorvátov alebo Bosniakov žiť ďalšie desaťročia nasilu tak, ako si to oni sami neželajú, napríklad, pod riadením iba jediného z nich. Všetky národy majú rovnaké právo na výber vlastnej cesty.

Charta OSN v čl. 2 okrem iného uvádza, že Organizácia je založená na zásade zvrchovanej rovnosti všetkých svojich členov.Nijaké ustanovenia tejto Charty nedáva Organizácii Spojených národov právo zasahovať do vecí, ktoré vo svojej podstate patria do vnútornej právomoci štátov, ani nezaväzuje jej členov, aby takéto veci podrobovali riešeniu podľa tejto Charty.

Medzinárodné právo nedovoľuje ani vojenské napadnutie suverénnych štátov, ktoré nasledovalo ihneď potom ako suverénny Federatívny štát Juhoslávia nesúhlasila s vytvorením etnicky čistého Kosova podľa plánov USA a Nemecka.

Každý z nás môže prispieť svojim názorom do diskusie o možnom vývoji a najvhodnejších riešeniach. Vopred treba upozorniť na to, že stáť treba na strane práva, na strane ľudí a na strane mieru. Charta OSN zaručuje všetkým národom právo na sebaurčenie. A pokiaľ by Daytonskádohoda odporovala Charte OSN, potom platí jej čl. 103, ktorý výslovne stanovuje, že ak by došlo k stretu záväzkov Organizácie Spojených národov podľa tejto Charty so záväzkami štátov podľa akejkoľvek inej medzinárodnej dohody, majú prednosť záväzky podľa tejto Charty.

Spomeniem, že Viedenský dohovor o zmluvnom práve z roku 1969 platí pre všetky zmluvy uzatvárané medzi suverénnymi štátmi. Daytonskú mierovú zmluvu ako vieme podpísali tri suverénne štáty, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina a Federatívna republika Juhoslávia. Preto sa tento dohovor vzťahuje aj na predmetnú dohodu.

Viedenský dohovor o zmluvnom práve už v Preambule okrem iného uvádza, že štáty, ktoré sú stranami tohto dohovoru, sú si vedomé, že zásady slobodného súhlasu sú všeobecne uznávané. Rešpektujú zásady medzinárodného práva vyjadrené v Charte Organizácie Spojených národov, ako je zásada rovnoprávnosti národov a ich právo na sebaurčenie, zásada zvrchovanej rovnosti a nezávislosti všetkých štátov, zásada nevmiešavania sa do vnútorných záležitostí štátov, zásada zákazu hrozby silou alebo použitia sily a zásada všeobecného uznávania a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd pre všetkých.

Nemožno poprieť, že Daytonská mierová zmluva bola podpísaná pod nátlakom USA a ďalších západných štátov. Dosiahli ju vyhrážkami vojenskou silou, hrozbou násilia, najmä voči Federatívnej republike Juhoslávii. Preto je v prípade potreby možné odvolať sa aj na ustanovenia čl.52 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, ktorý jasne hovorí, že každá zmluva, ktorej uzavretie sa dosiahlo hrozbou sily alebo použitím sily za porušenia zásad medzinárodného práva prijatých v Charte Organizácie Spojených národov, je nulitná.Čl. 53potom ďalej uvádza, že každá zmluva, ktorá v čase svojho uzavretia je v rozpore s imperatívnou normou všeobecného medzinárodného práva (iuscogens), je nulitná. Na účely Viedenského dohovoru o zmluvnom práve je imperatívnou normou všeobecného medzinárodného práva norma, prijatá a uznaná medzinárodným spoločenstvom štátov ako celkom za normu, od ktorej nie je dovolené odchýliť sa a ktorá sa môže zmeniť iba novou normou všeobecného medzinárodného práva rovnakej povahy. Takou normou je Charta OSN. O tom hovorí jej čl. 103.

Čl. 54, písm. b) Viedenského dohovoru o zmluvnom práve uvádza, že odstúpiť od zmluvy možno kedykoľvek so súhlasom všetkých strán po porade s ostatnými zmluvnými štátmi. A ak aj dohoda neobsahuje ustanovenie o jej zániku alebo výpovedi, v čl. 56 je uvedená možnosť odstúpenia od zmluvy aj vtedy, keď sa dá z povahy zmluvy usudzovať, že úmyslom strán bolo pripustiť možnosť výpovede alebo odstúpenia, alebo právo zmluvu vypovedať alebo od nej odstúpiť.A Daytonskámierová dohoda podľa môjho názoru bola nesporne uzavretá s úmyslom jej dočasnej platnosti. Potvrdzuje to aj prax každoročného posudzovania tejto dohody zo strany Bezpečnostnej rady OSN.

Preto, kto chce dnes byť skutočne vizionársky, nemôže odmietať rozumné a logické návrhy na spájanie sa srbského národa, na záujem Srbov, Bosniakov alebo Chorvátov riadiť si vlastný štát samostatne. Vidina skorého vstupu do EÚ je brzdou riešenia situácie. Vnáša aj do povedomia členských štátov v EÚ pochybnosti a obavy z nevyriešených otázok medzietnických vzťahov a rôznych politických pohľadov.

Podľa môjho názoru, Bosna a Hercegovina nepotrebuje všemocného diktátora, ktorého v prevažnej väčšine prípadov vyberajú USA. Snaha udržať ho na mieste, to nie je strach z možného zrušenia Daytonskej mierovej zmluvy. To je neochota a politický záujem Západu udržiavať napätie, mať ho možnosť využívať ako prostriedok nátlaku na kohokoľvek, keď sa im to bude zdať vhodné. Na tomto poli už netreba dovoliť, aby sa USA dopúšťali vyvolávania a oživovania konfliktov ako napríklad v Kosove, na Blízkom východe, v Arménsku, v Kazachstane, v Bielorusku a samozrejme na Ukrajine.

Tento rok sme si 24. marca pripomenuli už 24 rokov od bombardovania Juhoslávie jednotkami NATO bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. To, že vtedajšia vláda na Slovensku povolila prelety cez slovenský vzdušný priestor,bola naša krvavá skúška falošnej solidarity a oddanosti zámerom USA a súčasne vstupenka do NATO. V novembri 2017 som osobne podal podnet na začatie trestného konania proti členom vlády SR, ktorí hlasovali za povolenie preletov bombardérov NATO cez územie SR bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Dôležité bolo nedopustiť, aby došlo k časovému premlčaniu tohto trestného činu. NATO si samo rozhodlo, že zbombarduje Juhosláviu. Bez akéhokoľvek prerokovania a súhlasu Bezpečnostnej rady OSN.

Takýmto výslovným porušením medzinárodného práva sa NATO samo diskvalifikovalo ako súčasť Daytonskej mierovej dohody. Počas bombardovania, ktorého sa zúčastnili najmä USA, Nemecko, Francúzsko a Taliansko bolo úmyselne zavraždených niekoľko tisíc civilistov, vrátane detí. Zranených ich bolo ešte aspoň päťkrát viac. Som presvedčený, že príde čas kedy budú zodpovedné orgány opäť rozhodovať podľa vlastného svedomia a podľa platného práva a potom nebude viac problémom postaviť pred spravodlivý súd aj našich politikov. V záujme spravodlivosti to niekto zažalovať musel. A ja som bol asi jediný, kto sa nebál.

Vážený pán prezident, vážené dámy a páni, vážení hostia,

na základe vyjadreného možno s istotou konštatovať, že projekt Daytonskej mierovej dohody z roku 1995 už nevyhovuje zmenám v živote celej spoločnosti Bosny a Hercegoviny. Áno, existujú rôzne pohľady a rôzne záujmy mnohých aktérov, ktorí sledujú vývoj situácie. Ale ja si dovolím ako právnik a dlhoročný sudca, ako predseda a sudca Najvyššieho súdu, Súdnej rady Slovenskej republiky a bývalý podpredseda vlády a minister spravodlivosti uviesť osvedčené poznanie, že nie emócie, ale iba právo a jeho rešpektovanie prinesie stabilitu v rokovaniach o nevyhnutnosti nových prístupov k potrebe mierového susedského spolužitia národov Bosny a Hercegoviny.

Dovoľte mi otvorene podporiť úsilie nám bratského a veľmi cenného srbského národa o mierové, ale zásadné a oprávnené domáhanie sa svojich nezadateľných práv pre dobro vlastného národa, pre vlastnú perspektívu a vlastnú cestu v dnešnom rýchlo sa meniacom svete.  Želám vám na tejto cestemoho úspechov. Ďakujem,“ povedal v závere JUDr. Štefan Harabin, prezidentský kandidát.

Zdroj: Tlačová služba volebného štábu Štefana Harabina

Podporte spravodajský portál Veci Verejné prevodom na náš účet:

SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

Bulletín - Veci verejné

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás