O polnoci 15. septembra uplynie lehota, stanovená Európskou komisiou, ktorá zakázala dovoz niektorých ukrajinských poľnohospodárskych produktov do EÚ a najmä do niektorých východoeurópskych krajín. Priami susedia Kyjeva – Maďarsko, Bulharsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko už dlhšie žiadajú o predĺženie zákazu do konca roka 2023. Je to podľa nich zásadná otázka pre prežitie malých farmárov, neschopných obstáť v konkurencii ukrajinských produktov, ktoré Brusel doteraz umožňoval vyvážať za nízke ceny.

Podľa najnovších vyhlásení maďarského premiéra Viktora Orbána majú štyri z piatich krajín (zrejme bez Bulharska) v úmysle konať samostatne v prípade, že Brusel odmietne predĺženie embarga. „Zákaz vyprší dnes,“ povedal Orban; „Zatiaľ to bruselskí byrokrati ho nechcú predĺžiť a neurobia tak do dnešnej polnoci, tak niektoré krajiny – Rumunsko, Poľsko, Slovensko a Maďarsko – po vzájomnej dohode predĺžia zákaz na národnej úrovni.“

Pred dvoma dňami poľský premiér Mateusz Morawiecki otvorene zvalil vinu za záplavu lacnej ukrajinskej pšenice, ktorá „potopila Poľsko“  výslovne na „niektoré spoločnosti“ a tiež obvinil EÚ, že dlho „zámerne ignoruje problém“, pričom dospel k záveru, že ak Brusel zákaz nepredĺži, samotná Varšava, považovaná za „najlepšieho spojenca Kyjeva“, prijme vlastné opatrenia, ktoré zabránia vstupu ukrajinských obilnín do Poľska.

Po uzavretí „Iniciatívy pre obilie Čierneho mora“ sa v skutočnosti „ukrajinský“ poľnohospodársky vývoz musel prepravovať po súši, čo malo za následok najmä inváziu do susedných krajín. Ukrajina produkuje najmä kukuricu, pšenicu, zemiaky, slnečnicu, cukrovú repu, mlieko, jačmeň, sóju, repku, paradajky; ale najväčšie obavy susedov robí práve invázia ukrajinských obilnín.

Európsky parlament 12. septembra diskutoval o probléme tak, že konečné rozhodnutie je v každom prípade na Európskej komisii – predĺžiť alebo nepredĺžiť embargo a väčšina poslancov EP sa vyjadrila proti predĺženiu: samozrejme z odôvodnením „ pomôcť Ukrajine“. Podľa správ v tom vynikla Nemka Viola von Cramon-Taubadelzo Strany zelených, v súčasnosti jedna z najagresívnejších vojnových štváčov, podporovaná španielskou socialistkou Clarou Aguilerou a litovský kresťanský demokrat Andrius Kubilius obvinil Poliakov, Maďarov a ďalších z „populizmu“.

V Poľsku do parlamentného hlasovania zostáva presne mesiac, volebná kampaň vrcholí a hlasovanie početných malých a stredných farmárov je nevyhnutné predovšetkým pre vládnu stranu „Právo a spravodlivosť“. Rovnako je však pravdou, že ukrajinské poľnohospodárske produkty, prevažne určené na export, príliš nepomáhajú ukrajinskému obyvateľstvu, ale skôr veľkým zahraničným nadnárodným spoločnostiam, ktoré kontrolujú obrovské oblasti veľmi úrodnej ukrajinskej pôdy, sprivatizovanej v roku 2016. A navyše, varovania, ktoré vydal Morawiecki, nie sú len na poslednú chvíľu: už najmenej pred dvoma mesiacmi zopakoval spolu s maďarskými ministrami poľnohospodárstva z Rumunska, Slovenska a Bulharska potrebu rozšírenia „preventívnych opatrení“ proti dovozu ukrajinskej pšenice, kukurice, repky a slnečnice.

V každom prípade Kyjev ako advokát zámorského agro-priemyselného podnikania hrozí, že vec predloží „arbitráži WTO  o náhradu strát v dôsledku porušenia Všeobecnej dohody o clách a obchode“. Čo sa týka Ukrajiny, obmedzili sme sa na to, aby sme hovorili všeobecne o „územnej celistvosti“ krajiny. 

Na 8. summite tzv. Iniciatívy troch morí“ Vladimir Zelenskij, prítomný na videokonferencii, však definitívne požiadal, aby zákaz dovozu ukrajinskej pšenice do krajín východnej Európy nebol predĺžený po 15. septembri: v posledných mesiacoch to bolo v skutočnosti päť štátov, susediacich s Ukrajinou – Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Rumunsko, ktoré požiadať Európsku komisiu o predĺženie zákazu dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov aj po 15. septembri, aby sa prekonali dôsledky, ktoré ukrajinský dumping spôsobuje miestnym poľnohospodárskym výrobcom. „Ak je potrebné bojovať za Ukrajinu a základy našej spoločnej Európy v arbitráži za slobodnú súťaž a sľuby, ktoré nám boli dané“, hrozil ukrajinský prezident, potom Kyjev zájde až k arbitrážam, aj keď to nechceme. Ak bude potrebné bojovať na medzinárodných fórach, budeme bojovať aj tam.“

Záverečné komuniké summitu však ignorovalo ukrajinskú požiadavku, najmä preto, že rumunskí farmári už oznámili vláde, že plánujú zablokovať prístavy a colný prístup od budúceho októbra, ak sa zákaz dovozu nepredĺži. A aj Poľsko prostredníctvom ministra pôdohospodárstva Roberta Telusa oznamuje, že ak Európska komisia do 2-3 dní od 15. septembra nerozhodne o predĺžení zákazu, potom samotná Varšava prijme vlastné opatrenia na zákaz dovozu štyroch druhy ukrajinských obilnín.

A v každom prípade nesmieme zabudnúť na hrozby, ktoré pred štyrmi dňami vyslovil VladimirZelenskij na 18. ročníku Fóra „Európskej jaltskej stratégie“, ktoré sa konalo v Kyjeve pod hlavičkou „O budúcnosti sa rozhoduje na Ukrajine“. Prezident v podstate povedal, že približne 4 milióny ukrajinských emigrantov po celej Európe by to mohli niesť veľmi zle, keby ich krajinu „opustili“ a keďže najväčší počet týchto emigrantov je sústredený v Poľsku, nemožno vylúčiť, že tieto hrozby boli adresované najmä, ak nie výlučne, do Varšavy, a to práve kvôli otázke pšenice.

Pozorovateľ Stanislav Stremidlovský pripomína, že v plánoch Kyjeva na rok 2023 by sa takzvanými „koridormi solidarity“ počítalo s exportom viac ako 55 miliónov ton pšenice: 4,7 milióna za mesiac v porovnaní s 3,2 bežnými. Stremidlovskij preto poznamenáva, že ak Európska komisia bude súhlasiť s predĺžením embarga aj po 15. septembri, bude musieť nájsť ďalších 300 miliónov eur na dotovanie prepravy približne 10 miliónov ton pšenice, keďže pri zablokovaní námornej trasy existuje nedostatok fluviálneho variantu Dunaja, bude potrebné hľadať iné trasy. A Brusel si bude musieť vybrať s kým bude: Varšavou alebo Kyjevom.

Varšava má v každom prípade v úmysle predĺžiť embargo na vyššie uvedené štyri druhy obilnín (ale nielen: hovorí sa aj o malinách), vo svojom mene minimálne do konca roka a spolu s Poliakmi sa rumunskí farmári vyhrážajú blokádou prístavov a colného prístupu k ukrajinským výrobkom, zatiaľ čo francúzski výrobcovia protestujú proti dovozu ukrajinského hydinového mäsa.

Na druhej strane, ako pred mesiacmi napísal poľský liberálno-konzervatívec Do Rzeczy, Poľsko „dosiahlo za posledných tridsať rokov svoje obrovské úspechy, samozrejme nedobrovoľne prevažne na úkor Ukrajiny: poľský HDP vzrástol viac ako päťkrát, zatiaľ čo ukrajinský HDP je uviaznutý na úrovni z roku 1991. A čo viac, Ukrajinci majú veľké výhody: lacnú pracovnú silu, nízkonákladovú energiu, menej fragmentované poľnohospodárstvo.“

Nízko nákladová ukrajinská pracovná sila, z ktorej – stojí za to pripomenúť, aby sa nikomu nekrivdilo – profitovali a naďalej ťažia aj mnohí poľskí farmári, ktorí sa k ukrajinským imigrantom správajú ako k seberovným takým spôsobom, akým sa talianski kanibali správajú k zotročeným imigrantom na vidieku, a to nielen na juhu. Ak niekto zabudol, už desať rokov vedie kyjevský režim vojnu predovšetkým proti vlastným obyvateľom, ktorí hneď  ako mali príležitosť alebo boli k tomu donútení, aby nezomreli od hladu, chodia do práce za málo peňazí najmä do Poľska a Nemecka.

V číslach podľa TheWorldFactbook CIA – Ukrajina je teraz na 224. mieste z 236 štátov na svete pokiaľ ide o mieru rastu populácie, s indexom -0,52, pôrodnosťou 8,79 na tisíc obyvateľov (205. miesto) oproti úmrtnosti 13,7/1000 (6. miesto) a miere emigrácie 0,27/1000 (116. miesto): vypočítané ako „rozdiel medzi počtom ľudí vstupujúcich a opúšťajúcich krajinu). Opäť: miera dojčenskej úmrtnosti dnes zaraďuje Ukrajinu na 157. miesto so 7,2/1000,  stredná dĺžka života pri narodení: 73,7 roka (147. miesto. HDP na obyvateľa sa odhaduje na 12 900 USD (127. miesto).

L ´Antidiplomatico

Preklad: Dana Bystrická