Úvodný príhovor Fabia Panettu, člena Výkonnej rady ECB, pred Výborom Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci

V Bruseli, 15. júna 2022

Som rád, že môžem podať správu o pokroku dosiahnutom v súvislosti s projektom digitálneho eura.

Vydanie digitálneho eura by európskym občanom ponúklo možnosť využívať peniaze centrálnej banky na uskutočňovanie digitálnych platieb v celej eurozóne, ako aj hotovosť, ktorá sa v súčasnosti používa na fyzické platby.

Zabezpečenie prítomnosti peňazí vydaných centrálnou bankou v digitálnom veku je logickým dôsledkom rastúcej digitalizácie platieb. Je to rozhodujúci krok z dvoch základných dôvodov.

V prvom rade je potrebné zachovať úlohu verejných financií ako kotvy platobných systémov, aby sa riadnym spôsobom zabezpečila koexistencia, konvertibilita a komplementárnosť rôznych foriem peňazí. Na ochranu jedinečnosti meny, menovej suverenity a integrity finančného systému je potrebná pevná kotva.

Po druhé, digitálne euro: prispelo by k našej strategickej autonómii a hospodárskej efektívnosti tým, že by poskytlo európsky platobný prostriedok, ktorý možno použiť na akúkoľvek digitálnu platbu; dosiahla by ciele spoločnosti a bola by založená na európskej infraštruktúre.

Digitálne euro navrhneme tak, aby bolo užitočné pre spotrebiteľov, ktorí chcú nástroj, pomocou ktorého budú platiť všade^[1^]. K tomuto cieľu by viedlo prisúdenie štatútu zákonného platidla digitálnemu euru, o ktorom ste rozhodli vy spoluzákonodarcovia. Takýto stav by tiež prispel k realizácii sieťových účinkov nevyhnutných pre úspech platobných riešení.^[2^].

Budeme tiež dodržiavať najvyššie štandardy ochrany osobných údajov^[3^]s cieľom podporiť finančné začlenenie a digitálne inovácie, a to aj v súvislosti s programovateľnosťou platieb^[4^].

Pokiaľ ide o implementáciu, pracujeme na minimalizácii technického času potrebného na uvedenie na trh, nákladov, rizík a vplyvu na životné prostredie spojených s digitálnym eurom.

Predovšetkým zabezpečíme, aby táto nová forma peňazí využívala skúsenosti finančných sprostredkovateľov v oblasti služieb v kontakte s verejnosťou, neotvárala súkromné platobné prostriedky a zachovávala finančnú stabilitu. Tento posledný aspekt je téma, na ktorú by som sa dnes chcel zamerať: potenciálny vplyv digitálneho eura na finančný systém.

Digitálne euro a vývoj finančného systému

Pri navrhovaní digitálneho eura berieme do úvahy nielen súčasné platobné prostredie, ale aj jeho možný budúci vývoj.

Predstavte si svet, v ktorom centrálna banka naďalej ponúka iba hotovosť, ale občania radšej platia čoraz viac v digitálnej forme a jedinými platobnými prostriedkami, ktoré majú k dispozícii, sú súkromné^[5^].

Ak by to tak bolo, mena centrálnej banky by stratila svoju kľúčovú úlohu v platbách a nebolo by možné zaručiť komplementárnosť ani konvertibilitu medzi verejnými a súkromnými peniazmi.^[6^]. Celý menový a finančný sektor by bol zbavený svojej kotvy, meny vydanej centrálnou bankou, čím by bol vystavený riziku možnej nestability.^[7^].

Musíme tiež zvážiť možnosť, že neeurópske digitálne platobné riešenia a technológie spravované zahraničnými prevádzkovateľmi môžu prevziať dominantnú úlohu na našom platobnom trhu, ako je to už v prípade niektorých segmentov, ako sú karty a online platby. Toto riziko by sa ešte zhoršilo rozšírením platobných prostriedkov ponúkaných veľkými technológiami, ktoré by mohli ťažiť z veľmi veľkého počtu zákazníkov, ktorých  majú k dispozícii. To všetko by vyvolalo otázky o našej autonómii a súkromí v oblasti platieb. Mohlo by to dokonca oslabiť európsku suverenitu^[8^].

Okrem toho je potrebné vziať do úvahy medzinárodné menové prostredie, v ktorom by centrálne banky veľkých ekonomík mohli vydávať digitálne bankové meny (CBDC). Takéto CBDC by ponúkli výhody z hľadiska škály efektívnosti, likvidity a bezpečnosti, čím by sa uprednostnila ich medzinárodná príťažlivosť. Mali by tiež potenciál uľahčovať cezhraničné platby, čím by sa posilnila ich úloha globálnej platobnej jednotky.^[9^]. V tejto súvislosti by nevydanie digitálneho eura mohlo oslabiť medzinárodnú úlohu eura a vytvoriť ďalšie riziká pre našu suverenitu.

Toto nie je bezprostredný scenár, ale mohol by sa naplniť v budúcnosti, ak nezačneme konať teraz.

Ak nebudeme mať vlastnú iniciatívu, bude narastať aj zmätok v súvislosti s digitálnou menou. Zamyslite sa nad kryptoaktívami^[10^]. Napríklad nezabezpečené kryptoaktíva nemôžu plniť funkcie mince. Nie sú ani stabilné, ani škálovateľné. Transakcie sú pomalé a drahé. A v niektorých formách predstavujú nebezpečenstvo pre životné prostredie a iné ciele európskej spoločnosti. Stablecoiny sú na druhej strane vystavené riziku „výkupných pretekov“, ako sme nedávno videli pri algoritmických stablecoinoch. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby sa vyplnili všetky regulačné medzery, ktoré stále existujú v ekosystéme kryptoaktív. Spolieham sa na prácu tohto Parlamentu, že z prebiehajúcich rokovaní o nariadení EÚ o trhoch s kryptoaktívami (MiCA) vyplynie ambiciózny regulačný rámec^[11^] a súčasné legislatívne návrhy o praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu, najmä v súvislosti s informáciami spojenými s prevodmi finančných prostriedkov a určitých kryptoaktív (FCTR)^[12^].

Aby sa predišlo nejasnostiam o tom, čo je (alebo čo nie je) digitálna mena, centrálna banka musí vydať svoju vlastnú, reagovať na dopyt po digitalizácii a poskytnúť svetu digitálnych financií kotvu stability.

Ochrana stability finančného systému

Aby digitálne euro mohlo zohrávať túto úlohu, musíme starostlivo posúdiť jeho potenciálny vplyv na menovú politiku, finančnú stabilitu a poskytovanie služieb finančnými sprostredkovateľmi.^[13^].

Samozrejme, digitálne euro by vydávala centrálna banka. A na rozdiel od potenciálne dominantných súkromných operátorov na trhu digitálnych platieb zajtrajška, ako sú veľké technológie, by centrálna banka venovala osobitnú pozornosť úvahám o finančnej stabilite a ochrane diverzifikovaného a dynamického ekosystému.

To neznamená, že by sa mal zachovať status quo,  že akékoľvek riziká vyplývajúce zo zavedenia digitálneho eura, by sa však mali obmedziť v normálnych časoch, ako aj v časoch finančného napätia. V posledných mesiacoch sme o týchto aspektoch podrobne diskutovali.

Veľmi pozorne sledujeme riziká pre transmisiu menovej politiky a finančnú stabilitu, ktoré by mohli súvisieť s konverziou veľkých podielov bankových vkladov v eurozóne na digitálne eurá.

Vklady sú v súčasnosti hlavným zdrojom financovania bánk v eurozóne.^[14^]. Ak digitálne euro nie je dobre koncipované, mohlo by viesť k nahradeniu nadmerného množstva týchto vkladov. Banky môžu na takýto odlev reagovať a nájsť rovnováhu medzi nákladmi na financovanie a rizikom likvidity.^[15^]. Atraktivita vkladov komerčných bánk ovplyvní aj stupeň náhrady.

Akýkoľvek nežiaduci vplyv na menovú politiku, finančnú stabilitu a poskytovanie úverov reálnej ekonomike, ktorý by mohol vyplynúť z emisie digitálneho eura, by sa mal vo fáze návrhu predvídať a minimalizovať.

Digitálne euro možno v skutočnosti navrhnúť vzhľadom na potrebu zaviesť účinné nástroje, ktoré zabránia jeho používaniu ako skôr formy investície, než len ako platobného prostriedku.

Jedným z možných nástrojov je uloženie kvantitatívnych obmedzení na sumu, ktorú možno držať na individuálnom základe.^[16^]. Ďalším je odrádzať od používania digitálneho eura ako formy investície uplatňovaním penalizujúcej odmeny nad určitú prahovú hodnotu, t. j. lacnejších sadzieb za vyššie sumy.^[17^].

Do návrhu digitálneho eura máme v úmysle integrovať oba typy nástrojov (limity a diferencované odmeňovanie). Keď budeme bližšie k rozhodnutiu o možnom zavedení digitálneho eura, rozhodneme sa, ako skombinovať a kalibrovať tieto dva nástroje s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu a orientáciu a transmisiu našej menovej politiky.^[18^]. Tieto rozhodnutia budú musieť zohľadňovať prevládajúci hospodársky a finančný kontext v tom čase.

Podľa našich predbežných analýz, by udržanie celkového objemu digitálneho eura medzi 1000 miliardami a 1000 miliardami EUR zabránilo negatívnym účinkom na finančný systém a menovú politiku. Táto suma by bola porovnateľná s celkovou hodnotou bankoviek, ktoré sú v súčasnosti v obehu. Keďže počet obyvateľov eurozóny v súčasnosti predstavuje približne 340 miliónov obyvateľov, suma na obyvateľa by bola približne 3 000 – 4 000 jednotiek digitálneho eura.

Pri vymedzovaní počiatočných parametrov na obmedzenie vlastnenia digitálneho eura na investičné účely alebo na odrádzanie od nej sa musia zohľadniť dva „dynamické“ faktory. Po prvé, prijatie novej digitálnej meny občanmi by bolo postupné; Pravdepodobne by trvalo niekoľko rokov, kým by väčšina vlastnila digitálne euro. Po druhé, spočiatku môže byť rozumné veľmi starostlivo kalibrovať tieto nástroje a potom vykonať úpravy na základe skúseností a šírenia digitálneho eura v priebehu času.

Pri navrhovaní týchto nástrojov sa chceme zamerať na jednoduchosť zároveň z hľadiska technickej implementácie aj každodenného používania^[19^]. Chceme občanom ponúknuť produkt, ktorý je ľahko zrozumiteľný a použiteľný.

Prispievanie k efektívnemu európskemu menovému a platobnému systému

Zabezpečenie širokej dostupnosti a použiteľnosti verejných peňazí na digitálne retailové platby v celej eurozóne by pomohlo nielen zachovať integritu a stabilitu nášho finančného systému, ale aj efektívnemu európskemu menovému a platobnému systému.

Digitálne euro by pomohlo posilniť strategickú autonómiu a odolnosť trhu s retailovými platbami v eurách a zároveň by nám umožnilo reagovať na akékoľvek narušenia toku platieb v eurách v dôsledku naplnených geopolitických rizík.

Vydanie digitálneho eura by posilnilo suverenitu a stabilitu na európskej úrovni dvoma spôsobmi: po prvé, prispievaním k rozvoju platobných služieb riadených Európou a po druhé, podporou odolného ekosystému pre retailové platby v eurách.

Na to, aby sa digitálnym eurom dosiahol tento cieľ, musia verejné a súkromné subjekty spojiť svoje sily, aby vytvorili skutočne celoeurópske riešenie digitálnych platieb. Spomeňme si na zavedenie eurovej hotovosti: prechod na euro bol spoločným podnikom, do ktorého boli zapojení verejní a súkromní prevádzkovatelia. Táto dynamika by sa mala zopakovať v digitálnom veku.

Finanční sprostredkovatelia by skutočne zohrávali kľúčovú úlohu pri distribúcii digitálneho eura. Ich skúsenosti sú pre nás nevyhnutné, najmä v oblastiach, ako je získavanie používateľov, kontroly boja proti praniu špinavých peňazí a verejné služby^[20^].

A napokon, digitálne euro by malo zlepšiť, a nie obmedzovať služby a obchodné možnosti, čo by poskytovateľom služieb umožnilo obohatiť svoje portfóliá a vyvíjať nové produkty a služby v súvislosti s digitálnym eurom v prospech zákazníkov. V tejto súvislosti zintenzívňujeme dialóg s bankami a ďalšími účastníkmi trhu vrátane zástupcov spotrebiteľov a obchodníkov. Pozorne počúvame ich názor^[21^].

Závery

Zaviazali sme sa navrhnúť digitálne euro, ktoré umožní používanie peňazí centrálnej banky v digitálnych platbách, poskytne európskym občanom prístupný nástroj v celej eurozóne, na uskutočňovanie každodenných platieb a podporí ciele európskej spoločnosti.

Digitálna mena vydaná centrálnou bankou a dostupná pre všetkých by predstavovala kotvu stability pre platobný trh, pričom by sa zachovala koexistencia verejných a súkromných peňazí, z ktorých sme doteraz profitovali.

Sprostredkovatelia budú zohrávať kľúčovú úlohu: distribúciu digitálneho eura.

Chceme očakávať akékoľvek nežiaduce účinky, ktoré by mohli vyplynúť z vydania digitálneho eura pre menovú politiku, finančnú stabilitu a poskytovanie úverov reálnemu hospodárstvu.

Vaša úloha spoluzákonodarcov bude kľúčová na zabezpečenie potrebnej regulácie verejných aj súkromných foriem peňazí v digitálnom veku. Pokiaľ ide o mňa, budem naďalej pravidelne podávať správy o pokroku v predbežnej fáze.

Teraz som vám k dispozícii pre akékoľvek otázky.

Preklad: Dana Bystrická

1. Cieľové skupiny uviedli, že občania všetkých krajín všetkých vekových kategórií považujú schopnosť „platiť kdekoľvek“ za najdôležitejšiu vlastnosť nového digitálneho platobného nástroja. Schopnosť uskutočňovať okamžité, jednoduché a bezkontaktné platby, najmä od človeka k človeku, je druhou najoceňovanejšou funkciou. Účastníci cieľovej skupiny by napokon chceli mať platobný nástroj, ktorý umožňuje okamžité transakcie medzi osobami bez ohľadu na systém, ktorý používa vydavateľ a príjemca platby. Pozri Kantar Public (2022), Štúdia o nových digitálnych platobných metódachMarec.
2. Digitálna ekonomika sa vyznačuje sieťovými efektmi a digitálna mena je sieťové aktívum. V dôsledku toho platí, že čím viac ľudí je držiteľom a používa digitálne euro, tým väčšia je jeho príťažlivosť a hodnota pre ostatných používateľov. Tým sa zvýši potenciálny počet spotrebiteľov, ktorí sú ochotní prijať ho ako bežný platobný prostriedok. Pozri Katz, M.L. a Shapiro, C. (1994), „Systems Competition and Network Effects“, Journal of Economic Perspectives, zv. 8, č. 2, s. 93-115; a Claessens, S., Dobos, G., Klingebiel, D. a Laeven, L. (2003), „Rastúci význam sietí vo financiách a ich účinky na hospodársku súťaž“, v Nagurney, A. (eds.), Inovácie vo finančných a ekonomických sieťach, Elgar, pagg. 110-135.
3. Mali by sa zaviesť legislatívne zmeny súčasných regulačných režimov boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu s cieľom umožniť vysokú úroveň ochrany súkromia nad rámec základného scenára v prípade platieb v digitálnom eure s nižším rizikovým profilom, konkrétne opatrenia zjednodušenej povinnej starostlivosti v prípade online transakcií s nízkou hodnotou a oslobodenie od monitorovania v prípade platieb v malej blízkosti. Pozri Panetta, F. (2022), „Správna rovnováha pre digitálne euro v službách občanov„, úvodná správa pre Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci, 30. marca a ECB (2022), „Digitálne euro – možnosti ochrany osobných údajov„, prezentácia pre Euroskupinu, 4. apríla.
4. Panetta, F. (2022), Op. Cit.
5. Spotrebitelia už čoraz viac využívajú platby alternatívnymi nástrojmi k hotovosti. V súčasnosti sa na platby používa iba 20 percent držanej hotovosti, čo je nárast z 35 percent pred pätnástimi rokmi. Pozri Zamora-Pérez, A. (2021), „Paradox bankoviek: pochopenie dopytu po hotovosti nad rámec použitia na účely vyrovnania„, Ekonomický bulletin, číslo 2, ECB, Frankfurt nad Mohanom.
6. Dnes bežne používame súkromne vydávané formy peňazí ako dokonalú náhradu peňazí vydaných centrálnou bankou. Eurové bankovky a mince sú zákonným platidlom v eurozóne a hotovosť je jedinou formou verejných peňazí, ktorá je priamo prístupná pre všetkých. Dôvera v súkromné peniaze (bankové vklady, kreditné karty a elektronické platobné riešenia) je založená na možnosti ich konverzie na verejné peniaze v nominálnej hodnote emisie. To umožňuje riadnu prevádzku platobných systémov a umožňuje obchodné toky.
7. Panetta, F. (2021), „Digitálne meny centrálnych bánk: menová kotva pre digitálne inovácie„, prejav na Istituto Reale Elcano, Madrid, 5. novembra.
8. Panetta, F. (2021), „Súčasnosť a budúcnosť peňazí v digitálnom veku„, Lectio Cooperativa na Federcasse, Rím, 10. decembra.
9. Panetta, F. (2021), „„Hic sunt leones“ – otvorené výskumné otázky o medzinárodnom rozmere digitálnych mien centrálnych bánk„, prejav na konferencii ECB-CEBRA o medzinárodných aspektoch digitálnych mien a finančných technológií, Frankfurt nad Mohanom 19. októbra.
10. Panetta, F. (2022), „Pre niekoľko ďalších kryptomien: Ďaleký západ kryptofinancovania„, prejav na Kolumbijskej univerzite, New York, 25. apríla. Pozri tiež Hermans, L. a kol. (2022), „Dešifrovanie rizík pre finančnú stabilitu na trhoch s kryptoaktívami„, Financial Stability Review, ECB, máj.
11. Dôležité by bolo najmä to, aby sa so stablecoinmi so stabilizačným mechanizmom založeným na algoritmoch zaobchádzalo ako s kryptoaktívami inými ako tokeny elektronických peňazí (EMT) a tokeny kryté aktívami (ART) a aby neboli použiteľné na platobné účely. Vzhľadom na to, že niektoré algoritmické stablecoiny v minulosti zlyhali (vrátane nedávneho kolapsu TerraUSD), stabilizačné mechanizmy založené na bezvýhradných algoritmoch sa ukázali ako koncepčne nedostatočné a z hľadiska stability nedosahovali lepšie výsledky ako bitcoin. To znamená, že s algoritmickými stablecoinmi bez emitenta a rezervy by sa malo zaobchádzať rovnako ako s kryptoaktívami inými ako EMT a ART. Okrem toho, keďže kryptoaktíva nemajú dostatočnú kvalitu na zabezpečenie hodnoty a prispievajú k zachovaniu stability ART/EMT, rezervné aktíva ART/EMT by nemali zahŕňať žiadne kryptoaktíva (ART, EMT alebo kryptoaktíva iné ako ART/EMT). Napokon by bolo potrebné ďalšie objasnenia na odlíšenie ART, ktoré sa týkajú iných kryptoaktív od bežných finančných nástrojov: ART, ktorý je navrhnutý tak, aby udržiaval stabilnú hodnotu odkazom na iné kryptoaktívum alebo na kôš kryptoaktív, by sa mohol považovať za finančný nástroj [príkladom kryptoaktíva replikujúceho hodnotu iného kryptoaktíva by mohol byť fond obchodovaný na burze (ETF)]. Takáto činnosť by mala podliehať príslušným právnym predpisom EÚ (ako je smernica o trhoch s finančnými nástrojmi alebo nariadenie o zneužívaní trhu).
12. Bolo by tiež užitočné, keby nový Európsky orgán pre boj proti praniu špinavých peňazí vykonával dohľad nad poskytovateľmi najrizikovejších kryptoaktív, keďže by to významne prispelo k dosiahnutiu vysokého stupňa harmonizácie dohľadu v členských štátoch EÚ.
13. Pre komplexný prehľad účinkov zavedenia digitálneho eura na menový a finančný systém pozri Panetta, F. (2021), „Súčasnosť a budúcnosť peňazí v digitálnom veku„, Lectio Cooperativa na Federcasse, Rím, 10. decembra. Pozri tiež Adalid, R. a kol. (2022), „Digitálna mena centrálnej banky a bankové sprostredkovanie„, Occasional Paper Series, č. 293, ECB, máj. Analýzy prezentované v tomto dokumente sa zaoberajú rôznymi prístupmi k hodnoteniu účinkov digitálneho eura na banky v eurozóne.
14. Vklady na základe retailového dopytu (domácnosti a nefinančné korporácie) predstavujú približne 40 % celkových záväzkov bánk v eurozóne. Retailové vklady sú charakteristickým znakom komerčných bánk: prijímanie vkladov a vratných prostriedkov je prvou požiadavkou úverovej inštitúcie v právnych predpisoch EÚ. Retailové vklady môžu byť vo veľkej miere vybrané na prvý pohľad a sú úročené veľmi nízkymi krátkodobými sadzbami. V praxi je to však lepkavá alebo stabilná forma financovania, pokiaľ nenastane banková kríza. Tieto charakteristiky umožňujú bankám ponúkať úvery s dlhšími splatnosťami a ponechať si len zlomok nominálnej hodnoty takto vytvorených vkladov v „rezervách“ centrálnej banky. Toto je základ metódy frakčnej rezervy.
15. Jednotlivé banky môžu v krátkodobom horizonte reagovať na odlev rôznymi spôsobmi, napríklad 1) použitím nadbytočných rezerv centrálnej banky vedených v ich súvahách, čím sa zníži ich nadbytočný rezervný stav; 2) získavanie rezerv od iných bánk na medzibankovom trhu, predaj alebo vypožičiavanie aktív, ktoré môžu byť zaručené alebo nezabezpečené a s rôznou splatnosťou; 3) získanie väčších rezerv od centrálnej banky predajom aktív alebo ich alokáciou na záručné úvery.
16. Limit, ktorý je možné držať na individuálnom základe, je maximálna výška CBDC pre maloobchodné platby, ktorú môže mať každý koncový používateľ. Pozrite si glosár digitálneho eura.
17. Miera návratnosti CBDC je úroková sadzba uplatniteľná na sumy držané v CBDC na maloobchodné platby. Odmeňovanie sa diferencuje, ak sa uplatniteľné úrokové sadzby líšia v rôznych pásmach súm stanovených stanovením prahových hodnôt. Pozrite si glosár digitálneho eura.
18. Koncepcia digitálneho eura bude pravdepodobne zahŕňať kombináciu nástrojov, hoci nie všetky z nich budú nevyhnutne aktivované v čase emisie.
19. Pozeráme sa napríklad na automatickú funkciu, ktorá by používateľom umožnila prijímať platby v digitálnom eure nad rámec zadržateľného stropu prepojením účtu v digitálnom eure s účtom otvoreným v komerčnej banke. Tento mechanizmus by umožnil spravovať sumy CBDC, ktoré má koncový používateľ v držbe na maloobchodné platby, a automaticky konvertovať CBDC nad rámec zadržateľného stropu na bankový vklad na prepojený účet v komerčnej banke, ktorú si sám určí používateľ. Pozrite si glosár digitálneho eura. Stropy, ktoré možno tiež dodržiavať, by sa mohli diferencovať podľa typov používateľov, aby sa zohľadnili potreby občanov, pokiaľ ide o platby, zvyčajne na strane platiteľa, a spoločností, ktoré budú najmä príjemcami digitálnych platieb v eurách.
20. Panetta, F. (2022), „Viac ako intelektuálna hra: skúmanie dôsledkov digitálnych mien centrálnych bánk na menovú politiku a finančnú stabilitu„, prejav na konferencii IESE Business School Banking Initiative Conference on Technology and Finance, Frankfurt nad Mohanom, 8. apríla.
21. Široký dialóg s účastníkmi trhu nám umožní navrhnúť digitálne euro, ktoré spĺňa potreby používateľov. Na tento účel sme podnikli niekoľko iniciatív vrátane trhových kontaktných skupín, prieskumov a výziev na vyjadrenie záujmu o technické vlastnosti digitálneho eura. Experti ECB tiež začali výmenu názorov o digitálnom eure so zástupcami organizácií občianskej spoločnosti a akademickej obce na európskej úrovni. Viac vo vyhlásení ECB na tému zapojenie zainteresovaných strán.