Známy americký filozof sa v knihe pohráva s myšlienkou alternatívneho spoločenského usporiadania, ktorého obsah i forma zamestnáva vo svetle kolabujúceho neoliberálneho kapitalizmu, zmietajúceho sa vo vlastných kontradikciách, čoraz viac ekonómov, futurológov, filozofov, ale už aj vnímavých politikov po celom svete.

Schweickart sa hrdo hlási k filozofickému odkazu Karla Marxa, zároveň je však hlasným kritikom ekonomických systémov, prevládajúcich v krajinách socialistického bloku pred rokom 1989. V predkladanej monografii si vytýčil vskutku ambiciózny cieľ  – zaplniť medzeru v Marxovej filozofii, ktorý síce poskytol nekompromisnú a dôslednú kritiku kapitalistického zriadenia, ale namiesto neho neponúkol žiadny alternatívny model (alebo ho iba v hrubých kontúrach naznačil). Cieľom Schweickartovho tridsaťročného výskumu, ktorého vyvrcholenie predstavuje práve táto knižka, bolo teda vypracovanie takého modelu socialistickej alternatívy, ktorá by bola reálna, rovnako výkonná v porovnaní so súčasným systémom a, predovšetkým, zbavená do očí bijúcich nespravodlivostí a iracionalít kapitalizmu. Svoj návrh systému ekonomickej demokracie pritom modeloval so zreteľom na dôverne známe reálie Spojených štátov amerických, trvá však na tom, že v patrične upravených podobách sa môže realizovať prakticky kdekoľvek na svete. Svoju nástupnícku teóriu pritom považuje za plne kompatibilnú s filozofiou historického materializmu ako základným marxistickým pilierom, vo svetle ktorého racionálne intepretuje aj príčiny pádu “reálneho socializmu”.

Autor sa prevažne pohybuje na poli ekonómie, pričom namiesto v súčasnosti dominujúceho konceptu súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov ponúka koncepty ich spoločenského a kolektívneho vlastníctva v podobe demokratických samosprávnych podnikov (teda družstiev – kooperatívov), v ktorých sa každý pracujúci automaticky stáva spoluvlastníkom firmy s rovnakými rozhodovacími právomocami ako ktorýkoľvek iný pracujúci-majiteľ a spravodlivým spolupodielom na zisku. Vo firmách tohto typu totiž odpadáva klasický kapitalistický vlastník, ktorého celá činnosť sa v 21. storočí redukuje na sledovanie čísel na finančnom trhu a hodnotenie výšky svojich dividend. Autor navrhuje demokratickú kontrolu podnikov zdola, teda samotnými pracujúcimi, ktorí by si volili svojich nadriadených ako politikov vo voľbách (podobných podnikov je celosvetovo čoraz viac na čele s fenomenálnym baskickým Mondragonom), spoločenskú kontrolu investícií prostredníctvom prerozdeľovania profitu do potrebných spoločenských oblastí a územných celkov, a napokon férový trh, zbavený parazitických finančných trhov, odpojených od reálnej ekonomiky.

Autor predpokladá viacero možných scenárov, prostredníctvom ktorých by sa mohol jeho “kontraprojekt” uskutočniť. Okrem možnosti rýchleho revolučného priebehu naznačuje aj možnosť postupnej transformácie, ktorá by pod vedením uvedomelej vlády, podporenej masovým hnutím, zabezpečila postupný prechod moci z rúk vysokého kapitálu do rúk občanov. Pri rozvíjaní týchto teórií pritom striktne rozlišuje pojmy kapitalista/podnikateľ – kým štatút kapitalistu podľa neho spočíva v pasívnom prijímaní vyprodukovanej nadhodnoty bez akejkoľvek potreby pracovať, podnikateľ je inovátor, ktorý vlastnou tvorivou prácou a kreatívnymi víziami aktívne prispieva ku zlepšovaniu spoločnosti.

Autor verí, že ním ponúknutý model by mohol osloviť revoltujúce masy, ktoré sú už od pádu železnej opony paralyzované nedostatkom vlastnej imaginácie vo vzťahu k spoločenskej alternatíve. Práve predkladaný súbor riešení by mohol svojou uchopiteľnosťou a konkrétnosťou inšpirovať a mobilizovať zároveň.

Autor: Tomáš Bóka