Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.
Pravidelná mesačná podpora
Jednorázová podpora
Ďakujeme :)
Bratislava 10. augusta (TASR) – Vo veku 85 rokov zomrel v utorok (9. 8.) ukrajinský básnik, literárny vedec, publicista, pedagóg a prekladateľ Sergej Makara. Úmrtie potvrdila jeho manželka a Spolok slovenských spisovateľov.
Makara bol členom Spolku slovenských spisovateľov a Spolku ukrajinských spisovateľov na Slovensku. Je autorom desiatich básnických zbierok a viacerých vedeckých štúdií z období dejín starších slovanských literatúr.
Dejiny slovanských literatúr prednášal aj na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Taktiež prekladal slovenskú poéziu 20. storočia do rodnej ukrajinčiny.
Profil Sergeja Makaru:
Sergej Makara, PhDr., CSc., básnik, spisovateľ literatúry pre deti, prekladateľ, autor vedeckých monografií, štúdií a odborných textov, vysokoškolský pedagóg, popredný predstaviteľ ukrajinskej literatúry na Slovensku, sa narodil sa narodil 6. 5. 1937 v Michalovciach. Pseudonym: Maxim Kyčara.
Detstvo a mladosť prežil a ľudovú školu vychodil vo východoslovenskej obci Volica. Študoval a maturoval na ukrajinskom gymnáziu (JSŠ) v Medzilaborciach (1954). Absolvoval Vysokú školu pedagogickú v Prešove (1954 – 1958).
Pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu (JSŠ) v Sabinove (1958 – 1961), odborný asistent na Pedagogickom inštitúte v Martine (1961 – 1965), potom na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici (1965 – 1972). Jeho profilujúcou disciplínou bola stará ruská a klasická ruská literatúra 18. a 19. storočia. Pre svoje postoje k udalostiam roku 1968 musel v období normalizácie vysokoškolské pracovisko opustiť, bol nezamestnaný. Roku 1969 obhájil rigoróznu prácu na Univerzite Komenského v Bratislave a získal titul doktora filozofie. V tomto období takisto na UK v Bratislave úspešne dokončil (v rámci externej vedeckej ašpirantúry) kandidátsku prácu Romantičeskoje i realističeskoje v tvorčestve V. F. Odojevského, k jej obhajobe však z politických dôvodov nebol pripustený. V rokoch normalizácie pracoval ako robotník v Štátnych lesoch a v Stredoslovenských stavbách v Banskej Bystrici. Neskôr sa stal redaktorom (1985) a potom aj vedúcim redaktorom v Slovenskej literárne agentúre v Bratislave. Keď ho po novembri 1989 rehabilitovali (1990) vrátil sa na Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici, kde sa stal vedúcim Katedry slovanských jazykov a literatúry (od 1992) na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a po vytvorení Filologickej fakulty UMB (1997) vedúcim Katedry slovanských jazykov a prodekanom pre vedu, výskum a zahraničné styky FiF UMB. V súčasnosti žije na dôchodku v Banskej Bystrici.
Uverejňoval poéziu, jej preklady, bol aktívny v umeleckej, literárnovednej a publicistickej oblasti. Jeho poézia je charakteristická hlbokým lyrickým cítením, pritom reflektuje nielen stavy citových prejavov človeka, ale i závažné životné situácie a spoločenské premeny, vplývajúce na ľudské vedomie a citovú sféru človeka. V jeho tvorbe je obsiahnutá historická aj životná skúsenosť, ktorá ho zbližuje nielen s ukrajinskou a slovenskou básnickou tradíciou, ale i so stredoeurópskou mentalitou. Knižne debutoval básnickou zbierkou Osjajana junisť (Ožiarená mladosť, 1958), po nej nasledovali: Zrostaňja (Vzrast, 1961), Na krylach junosti (Na krídlach mladosti, 1964), Šukaju sebe (Hľadám seba, 1967), Sovisť (Svedomie, 1970), Syvyna torknulas skroň (Spánkov sa dotkli šediny, 1985), Na riznych strunach (Na rozličných strunách, 1991). Vydal reprezentatívny výber zo svojej tvorby pod názvom Žovrti metamorfozy (Žlté metamorfózy, 1994). Je aj autorom knihy veršov pre deti Ščo virš – to zahadka (Čo verš – to hádanka, 1983). Počas pôsobenia na vysokej škole uverejnil viacero vedeckých monografií, štúdií a odborných článkov v odborných a vedeckých zborníkoch. Vydal knižnú monografiu Borba romantičeskich i realističeskich tendencij (v pervoj polovine XIX. veka, 1993) v ruštine, monografickú antológiu Neopakovateľnosť okamihu (1996) a monografiu Garmonija v disgarmoniji (Harmónia v disharmónii,(1997). Jeho vedecké monografické práce boli pozitívne ohodnotené významnými domácimi i zahraničnými odborníkmi: prof. Dolanským, prof. Parolkom, prof. Kopaničákom, prof. Červeňákom, prof. Romanom, doc. Chomom a inými znalcami ruskej literatúry. Prekladá z ukrajinčiny a ruštiny do slovenčiny a zo slovenčiny a češtiny do ukrajinčiny. Preklady do slovenčiny a ukrajinčiny vydal aj knižne. V ukrajinskom preklade uverejnil ukážky z diel asi 30 slovenských básnikov.
Za básnickú zbierku Na rôznych strunách sa stal laureátom Ceny Ivana Franka a za zbierku Žlté metamorfózy nositeľom Ceny AOSS (Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska), za preklad mu udelili Prémiu Slovenského literárneho fondu.
Je členom Spolku slovenských spisovateľov, Slovenského syndikátu novinárov, predsedom Nezávislého klubu diskriminovaných na Slovensku. Bol podpredsedom Výboru sekcie pre pôvodnú tvorbu Slovenského literárneho fondu, členom výboru Spolku ukrajinských spisovateľov na Slovensku, podpredsedom vedeckej rady FiF UMB, členom slovenského výkonného výboru ARS-u (Asociácii po izučeniu i Rasprostraneniu Slavianských kuľtur), medzinárodnej organizácie, riadenej UNESCO.
Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.
Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.
Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712